ŠTRASBURG – Na stredajšiu rozpravu poslancov Európskeho parlamentu (EP) v Štrasburgu o ruskej invázii na Ukrajinu a spôsoboch, akými má EÚ na túto situáciu zareagovať viedla, reagovali viacerí slovenskí europoslanci.
Monika Beňová (Smer-SD) uviedla, že ruská agresia potvrdila potrebu rozvoja spolupráce a posilňovania postavenia EÚ ako globálneho aktéra v oblasti zahraničnej politiky. "Je správne, že členské štáty dokázali v reakcii na toto barbarstvo postupovať jednotne a rovnako aj európska diplomacia musí byť do budúcnosti lídrom pri akomkoľvek dialógu týkajúcom sa európskych bezpečnostných otázok," povedala.
Vladimír Bilčík (Spolu) podporil zámer, aby sa Európa čo najskôr stala nezávislou od ruských zdrojov energií, no treba ísť ešte ďalej a odstaviť Putina od peňazí, ktoré platíme za ruský plyn. "Budeme potrebovať energetickú a plynovú úniu, aby sa podarilo aj krajinám ako je Slovensko získať plyn za rozumné ceny z tranzitu z iných členských krajín," tvrdí Bilčík. Návratnosť tejto "obrovskej investície" vidí v podobe energetickej bezpečnosti.
Lucia Ďuriš Nicholsonová (nezávislá) konštatovala, že ruská agresia predstavuje brutálny útok na suverenitu Ukrajiny a porušenie medzinárodného práva a aj útok na bezpečnosť a demokraciu v Európe. "Prebrala nás z pohodlnosti, ktorou sme trpeli posledné roky v snahe veriť, že s putinovským Ruskom sa dá normálne vychádzať." Podľa nej musí byť EÚ schopná konať a brániť svoje hodnoty a princípy a musí byť reálnym geopolitických hráčom.
Eugen Jurzyca (SaS) podotkol, že už dávno nebolo vo svete zlo tak dobre rozoznateľné od dobra. "Musíme sa postaviť proti zlu a pomáhať dobru. Znížme dlhodobú energetickú závislosť EÚ od imperialistického Ruska a Ukrajincom pomôžme prečkať agresiu a zároveň buďme pripravení pomôcť aj s následnou obnovou Ukrajiny," povedal Jurzyca.
Robert Hajšel (Smer-SD) uviedol, že ak sa chce EÚ stať globálnym hráčom a nemať iba nálepku "humanitárnej veľmoci", musí vystupovať jednotne a svoje postoje musí podporiť vybudovanými ekonomickými a vojenskými kapacitami. To znamená posilniť strategickú autonómiu vo všetkých kriticky dôležitých oblastiach, od nerastných surovín, cez energetickú bezpečnosť a vývoj nových technológií až po vybudovanie skutočných vojenských kapacít.
Michal Šimečka (PS) si myslí, že EÚ sa z vývoja na Ukrajine musí poučiť, ak nechce zostať opusteným a postupne okliešťovaným ostrovom demokracie vo svete. "Potrebujeme zriadiť jednotky rýchleho nasadenia pod vlajkou EÚ a začať v zahraničnej politike rozhodovať kvalifikovanou väčšinou namiesto nekonečného hľadania konsenzu."
Miriam Lexmann (KDH) uviedla, že po dvadsiatich rokoch Európania čelia vojne "u seba doma" a sú svedkami najväčšej utečeneckej krízy od konca 2. svetovej vojny. "Je to dôkazom, že sme zlyhali, keď sme nekonali podľa hodnôt, na ktorých je Európa vybudovaná, že sme boli naivní, keď sme verili, že spoluprácou zmeníme autoritárske a totalitné režimy za našimi dverami," uviedla. Podľa nej to, ako EÚ zareaguje na Putinovu agresiu, sa stane definíciou sveta, v ktorom budeme žiť v budúcnosti.
Podľa Petra Polláka (OĽaNO) ruská invázia na Ukrajinu prinútila EÚ a jej členské štáty prehodnotiť svoju bezpečnostnú a obrannú politiku. Jej posilnenie si vyžiada obrovské investície, čo je však nevyhnutné, lebo Rusko s Putinom na čele sa stalo bezprostrednou bezpečnostnou hrozbou, ktorej sa Únia musí postaviť.
Martin Hojsík (PS) zdôraznil, že EÚ sa za ostatných vyše 60 rokov darilo, jej členské krajiny zažívali bezprecedentné obdobie mieru a stability. To Putinove Rusko teraz narušilo a je priamou hrozbou. Odpoveďou je podľa neho "viac Európy", pričom Európa potrebuje posilniť svoje kolektívne bezpečnostné a obranné kapacity, vrátane obrany proti hybridnej vojne, ktorá bola dlhodobo podceňovaná.
