BRATISLAVA - Vojna takých obrovských rozmerov a tak blízko, ako na Ukrajine, je niečo, čo sme už ako ľudstvo nezažili niekoľko desaťročí. Napriek tomu je to krutá realita týchto dní a budeme jej čeliť minimálne finančne. Už počas posledných dní sme zaznamenali zvyšujúce sa ceny pohonných hmôt, a to ešte pred vypuknutím veľkého konfliktu. Pod vplyvom násilia agresora na Ukrajine si však budeme musieť zrejme naše peňaženky pripraviť ešte viac. Ekonóm varuje, že na rade sú potraviny a možno aj ďalšie komodity.
Sankcie nie sú nemenné a budú dynamické
Na otázky pre Topky odpovedal ekonóm a analytik z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Radovan Ďurana. Ako prvé nás zaujímalo to, aký dopad na našu ekonomiku budú mať sankcie Západu na Ruskú federáciu. "Sankcie sa v čase menia, vyvíjajú, preto súčasné hodnotenie nemusí byť konečné. Náklady, ktoré platíme za obranu Ukrajiny pred agresorom, budú mať rôzne podoby. Najrýchlejšie sa to prejaví v cene pohonných hmôt, čo vidíme už dnes," povedal Ďurana.
Zdražovanie sa postupne premietne všade
Pri cenách pohonných hmôt to však neskonči. "Vysoké ceny vstupov sa prenesú do vysokých cien ostatných výrobkov. Zdražejú potraviny, služby, prepravné služby. Ak radikálne klesne ukrajinská produkcia obilnín, premietne sa to do ďalšieho rastu. Slovenskí vývozcovia v značnej miere prídu o ruský trh. Ak ich produkcia nenájde nového zákazníka, prestanú vyrábať, môže dôjsť k prepúšťaniu zamestnancov. Slovenskí investori, ktorí majú v Rusku fabriky, možno opäť po 70 rokoch zažijú vyvlastnenie. Klesne prílev dividend do slovenskej ekonomiky," varuje ekonóm.
Drahšie pečivo sa nás nedotkne až tak, ako chudobnejšie regióny v Afrike
Ďurana dopredu nevedel síce odhadnúť, ktoré konkrétne komodity pôjdu s cenou nahor, no už tu skôr bola reč o pšenici a zdražovaní pekárenských výrobkov, na čo upozorňoval aj Zväz slovenských cestovinárov, cukrárov a pekárov. "EÚ minulý rok vyviezla 18 mil. ton pšenice. Čo je zhruba 9-násobok celej slovenskej spotreby. Problém s pšenicou ale bude globálny. Ak sa jej dopestuje menej, niekde bude chýbať. Slovensko je dosť bohatá ekonomika, problém budú mať hlavne africké krajiny," premietol tento problém Ďurana na globálne plátno.
Utečenci budú hľadať prácu aj u nás, pomôže to našej ekonomike?
Dá sa predpokladať, že utečenci, ktorí u nás teoreticky začnú "nový život" prispejú vývoju slovenskej ekonomiky, no Ďurana už skôr prezradil, že nie sme vôbec chudobná ekonomika, ktorá by pomoc na trhu práce od utečencov nutne potrebovala, tú pomoc naopak potrebuje Ukrajina. "Slovenská ekonomika nepotrebuje zachraňovať. Sankcie sú investíciou do bezpečnej slovenskej budúcnosti. Zachraňovať potrebuje Ukrajina. Dodatočná pracovná sila z Ukrajiny si iste miesto na Slovensku nájde, bohužiaľ, slovenský pracovný trh láka tisíce, kým český desiatky tisíc Ukrajincov. Samozrejme, otázka je štruktúra utečencov, matky s malými deťmi, či starí ľudia sa pochopiteľne ťažko zapoja," myslí si analytik.
Z Ruska sa už len tak ľahko "dobrý sused" nestane
Je potrebné myslieť aj na to, čo bude. V hre je aj veľmi nepravdepodobný scenár, že vojna skončí tak rýchlo, ako aj začala. Čo by sa v takom prípade stalo s našimi vzťahmi s Ruskom je ťažko povedať, no zrejme to už nikdy nebude to isté, čo predtým. "Rusko nehrá podľa našich kultúrnych pravidiel. Ani pri rýchlom ukončení konfliktu by sa z Ruska nestal hneď dobrý sused. Predpokladám, že mnohé sankcie budú pretrvávať," vyjavil prognózu Ďurana.
