BRATISLAVA – Ženy zarábajú menej ako muži. Štatistické údaje v tomto smere hovoria jasne a ženy majú v priemere nižšie zárobky až o pätinu. Napriek tomu, že o tom probléme sa vie a hovorí už roky, za posledné desaťročie došlo iba k nepatrnej zmene. Počas pandémie sa nerovnosť ukázala ešte výraznejšie.
Z údajov Štatistického úradu za rok 2020 vyplýva, že priemerná mzda ženy v porovnaní s mužom je až o 18 percent nižšia, čo predstavuje menej až o 262 eur. „Za posledných 10 rokov sa pritom rozdiel medzi platmi mužov a žien znížil iba minimálne, nakoľko v roku 2010 zarábali ženy o - 24,7 % menej ako muži,“ uvádza sa v analýze, ktorej sa venovala analytička WOOD & Company Eva Sadovská.
Jedným z dôvodov je to, že ženy pracujú na skrátený pracovný úväzok častejšie ako muži. "Pokiaľ sa nepozeráme na mzdu cez jej celkovú výšku, ale prostredníctvom priemerného zárobku za hodinu, tak rozdiel medzi platmi mužov a žien je o niečo miernejší, ale stále pomerne vysoký. Podľa údajov Eurostatu predstavoval v roku 2020 rozdiel medzi hodinovými zárobkami mužov a žien takmer šestnásť percent. Nič to teda nemení na tom, že na Slovensku máme priepastný rozdiel medzi zárobkami mužov a žien. V rámci 27 - člennej EÚ dokonca ôsmy najvýraznejší,“ uviedla.
Platové rozdiely tiež súvisia s materskou či rodičovskou dovolenkou. Z čísel totiž vyplynulo, že najmenší rozdiel medzi platmi mužov a žien je na Slovensku evidovaný vo vekovej kategórii do 19 rokov (takmer 5 %) a vo veku 25 až 29 rokov (do 10 %). Naopak, najvýraznejší rozdiel medzi platmi mužov a žien (a to o vyše 22 %) je vo veku 35 – 49 rokov. „Ženy totiž v určitom veku opúšťajú trh práce v súvislosti s materskou či rodičovskou dovolenkou a to na niekoľko rokov. Kým do odchodu na prvú materskú dovolenku sú rozdiely medzi platmi mužov a žien miernejšie, k prehlbovaniu začína dochádzať práve po ich návrate do pracovného života a tieto výraznejšie rozdiely pretrvávajú ešte niekoľko ďalších rokov,“ vysvetlila analytička.
K rozdielnej výške zárobkov prispela aj skutočnosť, že na Slovensku ženy pracujú v slabšie platených odvetviach či povolaniach ako muži. „Aj medzi riadiacimi pracovníkmi či manažérmi nájdeme častejšie mužov ako ženy, čo je ďalším faktorom prehlbovania rozdielu medzi ich priemernými platmi,“ poukázala. Tento stav veľmi dobre ilustruje napríklad situácia v oblasti zdravotníctva a sociálnej pomoci. „Kým v prípade žien majú prevahu zdravotné sestry či sociálne pracovníčky, u mužov dominujú lekári. A to je jeden z dôvodov, prečo ženy v zdravotníctve zarábajú o takmer štvrtinu menej ako muži,“ dodala.
Najvýraznejšie rozdiely medzi platmi sú však vo finančných a poisťovacích činnostiach. V tomto odvetví je priemerná mzda ženy až o 36,5 % nižšia ako u muža. V oblasti informácií a komunikácie ženy zarábajú o 28,6 % menej ako muži. Naopak, rovnaké priemerné platy sú v oblasti administratívnych a podporných služieb.
V niektorých prípadoch to má logiku
V prípade niektorých zamestnaní má rozdiel medzi platmi mužov a žien podľa analytičky logiku. „Ide napríklad o robotnícke profesie, v ktorých muži vykonávajú fyzicky náročnejšiu prácu a to sa odráža aj na ich vyššom plate,“ uviedla. Dodala však, že vo väčšine pracovných pozícií neexistuje žiadny takýto dôvod a ženy v nich aj napriek tomu zarábajú menej ako muži.
Nižšie platy, približne o 25 až 15 %, majú oproti svojim mužským kolegom napríklad aj predavačky, fotografky či právničky. Prípadov, kedy žena zarába viac ako muž je však žalostne málo. Príkladom sú učiteľky na základných školách alebo zubárky. Takmer rovnaké platy sú zase evidované v prípade poddôstojníkov a poddôstojníčok ozbrojených síl.
Počas krízy sú ženy zraniteľnejšie
Do úvahy treba brať aj to, že dva roky bol náš život poznačený pandémiou a aktuálne zasa vojenským konfliktom na Ukrajine. Ženy sú pritom v čase kríz zraniteľnejšie ako muži. Dôvodov je hneď niekoľko. Z nižšími zárobkami totiž súvisí aj menej úspor. Ženy sú okrem toho viac zaťažené neplatenou starostlivosťou a prácou v domácnosti.
„Aj na Slovensku sú to práve ženy, ktoré boli a sú v čase pandémie viac skloňované v súvislosti s čerpaním OČR a starostlivosťou o deti. Veľa Sloveniek zamestnaných v obchodoch s oblečením, v reštauráciách či v ubytovacích zariadeniach zostalo doma zase kvôli zatvoreniu ich prevádzky. Na druhej strane mnohé ženy ako napr. zdravotné sestry či lekárky, opatrovateľky či predavačky v potravinách sa ocitli v prvej línii a ich účasť na pracovisku bola nevyhnutná,“ poukázala analytička. Svoju prácu museli ešte k tomu zvládnuť skĺbiť s výchovou a vzdelávaním detí.
