BRATISLAVA - Aj keď sme sa už v nasledujúcich mesiacoch mali z katastrofálneho pandemického obdobia ekonomicky otriasť, bude to ešte nejaký čas trvať. Vysoké ceny energií urobili svoje a v prípade tovární a spoločností nie sú, narozdiel od tých v domácnostiach, zmrazené na 3 roky. Európska komisia v dôsledku rastúcich cien preto aj zhoršila výhľad hospodárskeho rastu krajiny v tomto roku.
archívne video
Závery citoval portál Euractiv, kedy po minuloročnom náraste HDP o 5,3 percenta by to tento rok mali byť už len štyri percentá. Na jeseň sa ešte hovorilo o 4.3-percentnom raste.
V roku 2023 by ekonomika mala rásť o 2,8 percenta. Komisia naopak v týchto dňoch očakáva vyšší rast v štátoch, kde počas pandémie išli krivky poriadne hlboko, a to napríklad v Španielsku, Grécku či na Malte. Tiež sú do toho zarátané krajiny strednej a východnej Európy.
Podľa nového odhadu sa zdvihla aj očakávaná miera inflácie. V minulom roku narástli ceny o 2,6 percenta (eurozóna), resp. 2,9 percenta (EÚ).
Ako na tom bude Slovensko?
A ako sme na tom my? Slovenské hospodárstvo podľa portálu narástlo v roku 2021 o tri percentná. Komisia je ohľadom roku 2022 optimistickejšia a predpokladá 5-percentný rast a v tom budúcom 5,1-percentný rast. Naším problémom bude predovšetkým inflácia, ktorá bude jedna z najvyšších v eurozóne. Minulý rok bol jej rast 5,2 percent, tomto 5,4 a v ďalšom pravdepodobne 3,6 percenta.
Komisia sa však zhodla na novej príčine nižšieho ekonomického rastu: ceny energií. Závislosť Európy od dovážaných fosílnych palív ju však ako takou robí veľmi zraniteľnou voči rastu cien. Navyše v kontexte geopolitického diania v Rusku tieto ceny ešte viac rastú.
