BRATISLAVA - Je po desiatkach rokov na dosah volebná zmena v prípade parlamentných volieb? Túto otázku si určite kladú viacerí občania či politickí analytici, no jedno je isté. Na Slovensku v súčasnosti stále funguje volebný systém na základe jediného volebného obvodu, ktorý bol zavedený ešte pred vyše dvadsiatimi rokmi. Odvtedy sa v tomto priestore len pramálo zmenilo a práve v týchto dňoch silnejú debaty o tom, aby sa volebný systém rozdelil a volajú po tom čoraz viacerí. Niektoré strany ani nie sú proti, niektorým by to zrejme uškodilo z hľadiska popularity.
Téme sa venovali Hospodárske noviny. Aby sme sa pozreli na príčiny, kde sa volebný system menil naposledy, musíme sa vrátiť o niekoľko desiatok rokov späť až do čias pred parlamentnými voľbami v roku 1998, kedy sa vtedajší premiér Vladimír Mečiar snažil obhájiť svoje kreslo predsedu vlády, čo sa mu nakoniec nepodarilo aj keď vyhral voľby.
Systém nastolil ešte Mečiar
A práve pri Mečiarovi tkvie súčasne zavedený jednotný volebný obvod. Kým Slovensko do toho času fungovalo na štyroch volebných obvodoch, bol to práve Mečiar, ktorý tento systém "zjednotil".
Už sme raz mali štyri volebné obvody
Dovtedy krajina fungovala na obvodoch tzv. východu, západu, stredu a hlavného mesta. To znamená, že každý z občanov týchto obvodov mal pred sebou rozdielne volebné lístky a do parlamentu tak hlasovali skôr za lokálne osobnosti. Po Mečiarovej zmene sa zo dňa na deň všetko stalo jedným celkom a ľudia z východu až na západ mali pred sebou rovnaké stranícke listiny.
Odborník hovorí o prevahe kladov nad zápormi
K téme sa vyjadril aj politológ Radoslav Štefančík. Podľa neho existuje pri alternatíve viacerých volebných obvodoch viac výhod ako negatív. "Každá časť Slovenska by mala rovnomerné zastúpenie v parlamente. Politické strany by mali prehľad, čo sa deje naprieč Slovenskom, takže by nikto nemohol tvrdiť, že na 'východe nič nie je'," zdôvodňuje svoj názor.
Práve súčasný systém podľa predpokladov vyhovuje aktuálnym politickým subjektom, keď si vezmeme príklad, že občan Sniny môže krúžkovať Petra Pellegriniho či Igora Matoviča. Pri rozdelenom obvodnom systéme by napríklad Pellegriniho mohol krúžkovať len občan z obvodu Banskej Bystrice a Matoviča zas len občan z Trnavského kraja.
V parlamente je až tretina z Bratislavského kraja
Keď sa totiž pozrieme na aktuálne zoskupenie parlamentu, tak až tretina z nich je z Bratislavského kraja, najmenej je z Trenčianskeho kraja.
Lídri sa k prípadnej zmene vyjadrili
Pochopiteľne sa k téme vyjadrovali aj súčasní politici. Prekvapivo kladne sa k tejto otázke stavia viacero z nich. "Ja osobne som v pohode za to, že spravme osem volebných obvodov,“ uviedol predseda OĽaNO a minsiter financií Igor Matovič. Podobný názor dokonca zastáva aj šéfka Za ľudí a vicepremiérka Veronika Remišová.
SaS v tomto prípade nefandí zmene
Prekvapivo je to však SaS, ktorá aktuálny systém jednotného volebného obvodu podporuje. "Podporujeme myšlienku, že veľkosť volebného obvodu má kopírovať teritórium, pre ktoré sa schvaľuje legislatíva volenými poslancami. Takýto režim má totiž z nášho pohľadu v tejto chvíli viac výhod ako nevýhod," hovorí na margo zmien štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Martin Klus z SaS.
So značným odstupom sa zatiaľ k tejto téme vyjadruje aj hnutie Sme rodina. Predseda poslaneckého klubu Peter Pčolinský hovorí, že sa o nej diskutuje, a to nielen o úprave obvodov. Zákon by však skôr radi videli na papieri a až potom sa k nemu chcú ozvať.
Mimoparlamentný Hlas-SD si vie predstaviť diskusiu o zmiešanom volebnom systéme. "Systéme, kde by sa časť poslancov volila v rámci celého Slovenska a časť vo volebných obvodoch približne na úrovni dnešných okresov," priblížila strana.
Politológ Štefančík však uzatvára s očakávaním, že aktuálnym politickým lídrom by zmena veľmi nevoňala. Podľa neho by totiž museli začať vytvárať stranícke štruktúry, čo je finančne nákladný proces. "Radšej investujú do volebnej kampane," uzavrel
