ŽILINA - Na slovenských horách prišlo vlani o život 17 turistov. Okrem desiatky Slovákov sa z hôr nevrátili ani štyria Česi a po jednom Poliakovi, Holanďanovi a Angličanovi.
Časť z nich precenila svoje schopnosti, lebo sa vybrali na túru, na ktorú nemali dostatok fyzických síl ani skúseností. Častou príčinou úrazov bola aj nepozornosť počas túry, po ktorej nasledovalo nebezpečné pošmyknutie či pád. ČTK to povedal riaditeľ Horskej záchrannej služby Jozef Janiga.
"Ubudlo však prípadov, ktoré by boli zavinené nedostatočným výstrojom. Väčšina ľudí má kvalitnú obuv a oblečenie, v zimnom období nosia so sebou i lavínové lopatky, sondy," dodal Janiga.
Podľa neho v minulom roku záchranári podobne ako predvlani pomáhali na horách necelým piatim stovkám zranených turistov mimo lyžiarskych tratí. Nevedel však spresniť, koľko ľudí zomrelo na slovenských horách v predminulom roku. Podľa zistení ČTK to bolo viac než desať turistov.
Povesť hazardérov v Tatrách či Malej a Veľkej Fatre mali v posledných rokoch predovšetkým českí turisti, ktorí napríklad nerešpektovali lavínové nebezpečenstvo či vrtochy počasia. Janiga však upozornil, že všetkých návštevníkov z Česka do jedného vreca hádzať nemožno.
"V niektorých prípadoch šlo možno naozaj o veľký hazard, obrovskú nepozornosť alebo príliš veľký adrenalín. Nemôžme to však povedať o všetkých českých turistoch. Sú medzi nimi fajnšmekri, väčšinou od 45 do 60 rokov, ktorí chodia do našich hôr na jeseň za pekným počasím," upozornil šéf záchranárov.
Od predvlaňajšieho júla musia turisti za pomoc záchranárov platiť. Táto zmena však údajne vážnejšie problémy nespôsobila. Podľa Janigu je približne 86 percent návštevníkov slovenských hôr poistených. Väčšina turistov, ktorá poistku nemá, je ochotná za prípadný zásah zaplatiť v hotovosti. "Máme len málo prípadov, keď musíme vymáhať peniaze prostredníctvom právnej kancelárie," pripomenul riaditeľ horskej služby.
"Ubudlo však prípadov, ktoré by boli zavinené nedostatočným výstrojom. Väčšina ľudí má kvalitnú obuv a oblečenie, v zimnom období nosia so sebou i lavínové lopatky, sondy," dodal Janiga.
Podľa neho v minulom roku záchranári podobne ako predvlani pomáhali na horách necelým piatim stovkám zranených turistov mimo lyžiarskych tratí. Nevedel však spresniť, koľko ľudí zomrelo na slovenských horách v predminulom roku. Podľa zistení ČTK to bolo viac než desať turistov.
Povesť hazardérov v Tatrách či Malej a Veľkej Fatre mali v posledných rokoch predovšetkým českí turisti, ktorí napríklad nerešpektovali lavínové nebezpečenstvo či vrtochy počasia. Janiga však upozornil, že všetkých návštevníkov z Česka do jedného vreca hádzať nemožno.
"V niektorých prípadoch šlo možno naozaj o veľký hazard, obrovskú nepozornosť alebo príliš veľký adrenalín. Nemôžme to však povedať o všetkých českých turistoch. Sú medzi nimi fajnšmekri, väčšinou od 45 do 60 rokov, ktorí chodia do našich hôr na jeseň za pekným počasím," upozornil šéf záchranárov.
Od predvlaňajšieho júla musia turisti za pomoc záchranárov platiť. Táto zmena však údajne vážnejšie problémy nespôsobila. Podľa Janigu je približne 86 percent návštevníkov slovenských hôr poistených. Väčšina turistov, ktorá poistku nemá, je ochotná za prípadný zásah zaplatiť v hotovosti. "Máme len málo prípadov, keď musíme vymáhať peniaze prostredníctvom právnej kancelárie," pripomenul riaditeľ horskej služby.
