BRATISLAVA – Liečba koronavírusu nie je jednoduchá a každý pacient vyžaduje iný postup. Niektorým stačí ležať doma a vypotiť sa, iní potrebujú špeciálne lieky, sú však aj skupiny ľudí, ktoré potrebujú niečo úplne iné. Štát v súčasnosti vo veľkom podáva, najmä rizikovým skupinám, tzv. monoklonálne protilátky. Ide o biologickú liečbu, ktorá je síce účinná, ale veľmi drahá. Ako však takáto liečba funguje?
Archívne VIDEO Pacientov s koronavírusom možno liečiť aj kombinovaním monoklonálnych protilátok
Zhruba od nástupu delta vlny ponúka štát seniorom a ohrozeným skupinám obyvateľstva možnosť monoklonálnych protilátok. Ide o protilátky, ktoré boli umelo vytvorené v laboratóriu a slúžia na zabránenie ťažkého priebehu ochorenia a mali by zabrániť prípadnej hospitalizácii rizikových pacientov. Monoklonálne protilátky sú však biologickou liečbou, ktorá sa nevyužíva len pri koronavíruse. Podľa odborníkov z projektu Očami farmácie sa liečba protilátkami dá využiť vo viacerých sférach.
Antigény v krvi
Ako vysvetlili, na povrchu buniek sa totiž nachádzajú tzv. antigény. Ide o miesta, ktoré vie naša imunita rozoznať a vďaka nim vie telo rozoznať vlastné bunky od cudzích. Ako príklad uviedli červené krvinky, ktoré majú týchto antigénov na povrchu asi 300. Niektoré definujú krvné skupiny, pričom ich systémov je 38. Z nich AB0 a Rh systémy sú najdôležitejšie.
„Pri ABO systéme je antigén A alebo B, pričom skupina AB má oba a 0 ani jeden z nich. Pri Rh skupine ide len o prítomnosť (+) či neprítomnosť (-) Rh antigénu," uviedli Očami farmácie. Tieto údaje sú dôležité pri darovaní či transfúzii krvi – krvné skupiny majú svoje charakteristiky, na ktoré si musia lekári dávať pozor. Napríklad krvná skupina 0 Rh- je univerzálnym darcom, ale univerzálnym príjemcom je len AB Rh+. Zvyšné krvné skupiny majú svoje špecifiká na darovanie či prijímanie cudzej krvi.
Rôzne krkolomné názvy
Očami farmácie poukázali aj na to, že imunita človeka reaguje na cudzí antigén napríklad aj tak, že vytvorí protilátky, tzv. imunoglobulíny. Tie vyzerajú ako písmeno Y, pričom horné ramienka sa viažu na špecifický antigén. „Dolná časť vyvolá nejaký efekt. Napríklad sa naviaže na imunitnú bunku, ktorá potom proti antigénu zaútočí,“ vysvetlili. Avšak, nielen naša imunita využíva ich zázračné účinky, ale aj moderná medicína.
A to na boj naozaj s čímkoľvek – od vírusov až po rakovinu. A tie protilátky, ktoré sa vyrábajú v laboratóriách, sa využívajú čoraz častejšie, pretože každú chvíľu sa testuje nejaká nová protilátka. „Zväčša majú rôzne krkolomné názvy končiace sa -umab, -zumab, -ximab a podobne," upozornili odborníci. Napríklad, protilátky -li-xx-mab sa využívajú pri imunite, -ci-xx-mab zas pri kardiovaskulárnych problémoch, -vi-xx-mab sú imunoglobulíny využívané pri vírusoch.
Aj problémy
Podľa odborníkov existujú aj protilátky, ktoré boli špeciálne vyvinuté proti antigénom na povrchu niektorých typov rakoviny. Práve tie môžu fungovať ako záchranné koleso pre imunitu, aby vedela, kde má zaútočiť a kde sa škodlivé rakovinotvorné bunky nachádzajú. Dokonca môžu so sebou niesť aj malé množstvo radiácie či chemického liečiva, čím sa rakovinotvorné bunky rovno zabijú. Práve ožarovanie a chemické lieky ako chemoterapia sú v súčasnosti najúčinnejšie pri liečbe rakoviny.
Na rovnakom princípe fungujú aj lieky proti koronavírusu, avšak, liečba protilátkami má aj svoje nevýhody a hlavnou je, že je mimoriadne nákladná. Jedna dávka monoklonálnych protilátok stojí stovky eur a denne sa ich podajú desiatky až stovky a cena infúzie sa pohybuje okolo 1100 eur. Okrem toho sa podávajú výlučne do žily pacienta a dokonca vôbec nemusia byť bezpečnejšie, ako chemické lieky. „Biologická liečba môže spôsobiť nežiaduce účinky, a tie môžu byť aj vážne,“ uzavrelo Očami farmácie.
