BRATISLAVA – Aj keď v okolitých štátoch je vlna omikronu už dominantná a spôsobuje problémy, na Slovensku nateraz tak vážna situácia nie je. A to aj napriek tomu, že zaočkovanosť populácie nie je tak dobrá, ako v iných štátoch únie. Čo môže byť dôvodom tohto javu? Viaceré možné odpovede priniesol matematik Richard Kollár.
Situácia s omikronom sa v okolitých krajinách deň čo deň zhoršuje. Aj keď evidentne spôsobuje menej problémov ako delta, je oveľa infekčnejší a spôsobuje aj nové príznaky. Mnohé krajiny pre omikron zaviedli viaceré prísne opatrenia, no situácia sa napriek tomu nelepší. Matematik Richard Kollár poukázal na to, že Rakúsku a Nemecko prekonávajú denné rekordy od začiatku pandémie, v ďalších okolitých krajinách, ako je Česko, Poľsko či Maďarsko zatiaľ nie je vlna tak veľká.
Archívne VIDEO Povinné očkovanie už nemá zmysel, omikron zaočkuje každého, tvrdí Matovič
Na Slovensku zatiaľ máme opačnú situáciu – po delte naďalej viac-menej klesáme a prípadnú vlnu omikronu nateraz nevidíme. „Zdá sa, že čím silnejšia bola delta vlna, čím menej času prešlo od jej poklesu, tým ťažšie sa omikron presadzuje. Aj to hovorí o tom, koľkí ľudia sa v našom regióne stretli v posledných mesiacoch s deltou, aj keď mnohí, najmä zaočkovaní, si to asi ani nevšimli. To zrejme spomaľuje nástup omikronu, náš imunitný systém sa aspoň mierne boostroval v takej veľkej časti populácie, že to spomaľuje aj omikron,“ poukázal Kollár.
Dve rozdielne vlny
Avšak, ako dodal, môže ísť o krátkodobý efekt, ktorý silnejšiemu náporu nového variantu nemusí odolať. A doteraz mu ani nik na svete neodolal. Dúfa, že tento faktor pomôže znížiť vrchol omikron vlny. Nateraz však nie je jasné, či sa to aj splní. Svetlom na konci tunela však podľa Kollára je to, že vieme, na čo zhruba sa máme pripraviť. A jedným z jeho fenoménov je to, že v mnohých krajinách prináša do nemocníc dve rozdielne vlny.
„Tá prvá, podobná ako v minulosti, sú pacienti, ktorých COVID-19 postihne tradične. To sú prevažne neočkovaní ľudia, ktorí doteraz neprekonali symptomatické ochorenie COVID-19. Je ich u nás dosť a časti z nich hrozí vážnejší priebeh, aj keď pre každého z nich je šanca menšia ako v delta vlne,“ poukázal Kollár s tým, že pri tejto vlne nie je zásadná zmena. Predpokladá, že pôjde o nárazovú a prudkú vlnu, s rýchlym nástupom a ústupom. Rovnako sa bude vykazovať krátkymi a miernymi hospitalizáciami, ktorých bude veľa.
„Avšak tam, kde už omikron vlna dosiahla vrchol, alebo sa k nemu už blíži (Dánsko, Veľká Británia, niektoré štáty USA) pozorujú v nemocniciach aj druhú nezávislú vlnu hospitalizácii, ktoré nazývajú hospitalizácie s COVIDom a nie na COVID. Nám to môže pripomínať našu dávnu diskusiu o klasifikácii obetí pandémie, tu je to však trochu špecifickejšie,“ upozornil Kollár s tým, že rovnako sa tieto hospitalizácie dajú deliť na dva typy.
Problémy ľudí s chronickými chorobami
Omikron totiž infikuje veľa pacientov hospitalizovaných v nemocniciach, pretože sa rýchlo šíri a prenášajú ho aj očkovaní. V takomto prípade je podľa Kollára takmer nemožné zabezpečiť úplnú izoláciu necovidových oddelení nemocníc od tých, kde už infekcia je. „Hospitalizácie s COVIDom majú však aj inú tvár, ktoré sme dosiaľ počas pandémie až tak často zreteľne nevideli. Veľa ľudí prichádza do nemocníc s inými problémami - kardiovaskulárnymi, gastroeterologickými, neurologickými, prípadne s vážnymi prejavmi ich iných chronických ochorení a len akoby náhodou majú aj COVID-19, aj keď bez akútnych respiračných problémov. Vlastne COVID tam vyzerá byť prítomní len náhodou,“ vysvetlil Kollár.
Ide o pacientov, ktorí majú chronické ochorenie, ale sú stabilizovaní a nakazenie sa COVIDom im stav natoľko zhorší, že potrebujú hospitalizáciu. A takýchto pacientov je už v niektorých mestách viac, ako tých, ktorí chodia do nemocnice s typickými prejavmi ochorenia. „Vytvárajú tak druhú vlnu hospitalizácií, ktorá spomaľuje ich ústup po vrchole vlny incidencie. A ich zdravotné problémy nie sú samozrejme triviálne. Aj tieto pozorovania hovoria o tom, že nie je a nebude jednoduché vyhodnocovať počas vlny omikronu epidemické dáta. Bude v nich niekoľko veľmi rôznorodých zložiek, a tak môžeme pozorovať rôzne paradoxy,“ uviedol Kollár. Skúsenosti zo zahraničia a oneskorenie vlny však môžu byť pre nás plusom, aby sme sa dostatočne na vlnu pripravili.
V každom prípade však pôjde opäť o záťaž na nemocnice, a vzhľadom na zhoršenie stavu stabilných pacientov s chronickými chorobami bude tá záťaž možno vyššia, ako sa sprvu predpokladalo. „Ako obyčajne, toto nie je žiadna katastrofická vízia, ako si mnohí myslia, či to tak nezmyselne dokola interpretujú. Je to len pohľad na to, čo pozorujeme v iných krajinách a to, aký dopad to môže mať v tejto vlne na Slovensko. Hlavným odkazom je však to, že očkovanie aj s boostrom je podstatné pre veľa ľudí,“ napísal Kollár. Na záver vyzval ľudí z ohrozených skupín, aby v prípade objavenia príznakov čo najrýchlejšie kontaktovali lekára a išli na testovanie, aby sa včas dalo podať liečivo a zabrániť tak náporu na nemocnice. A to môže znížiť aj zdravotné rizika ochorenia. „Preto neváhajte a konajte čo najrýchlejšie, ak sa vás to týka,“ uzavrel.
