BRATISLAVA - Poslanci parlamentu schválili zmenu zákona, podľa ktorej bude štát zodpovedný za vedľajšie účinky po očkovaní na koronavírus. Zákon bude retroaktívny, teda bude platiť od začiatku očkovania. Zmena by mala platiť od januára.
Od januára budúceho roka preberie na seba štát zodpovednosť za akékoľvek prípady nežiadúcich účinkov. Nový zákon bude retroaktívny, teda bude platiť pre všetkých očkovaných, ktorý budú môcť požadovať kompenzáciu. Takúto možnosť mali zatiaľ len očkovaní Sputnikom.
VIDEO Detaily o omikrone: Štvrtej vlne COVIDU sa nevyhneme, dôležitá je tretia, posilňujúca dávka, ktorá nás chráni aj pred novým variantom
Štát preberá zodpovednosť za vedľajšie účinky
Malú zmenu v rámci zákona o liekoch a zdravotníckych pomôcok schválili poslanci na schôdzi ešte 10. decembra. "Znamená to, že o kompenzácie po nežiadúcich účinkoch môžu žiadať všetci, ktorí sa zaočkovali po 26. decembri minulého roka. Ambulantní lekári, ktorí očkujú proti Covidu, sa tak nemusia obávať akejkoľvek zodpovednosti za vedľajšie účinky," uviedlo ministerstvo zdravotníctva.
Za nežiaduce účinky ochorenia COVID-19 nesie zodpovednosť každý sám za seba, pripomína rezort. "Vakcíny, ktorými sa očkuje proti koronavírusu, sú preukázateľne bezpečné a závažné vedľajšie účinky sú pri nich raritné," dodal rezort.
Závažné vedľajšie účinky nahlásilo niečo vyše 1200 ľudí
Pri viac ako 2,7 milióna zaočkovaných ľudí proti COVIDU sa podľa Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) objavili podozrenia o závažných vedľajších účinkoch len v 0,04 % prípadoch (1269 hlásení). Výšku kompenzácie určí súd a bude závisieť od závažnosti nežiadúceho účinku. Každý, kto takýto účinok bude mať, sa má obrátiť na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Predložiť musíte všetky dokumenty, najmä potvrdenie o očkovaní a lekárska správy, ktoré potvrdia, že očkovaný mal nejaké ťažkosti. Ak úrady vyhodnotia, že vedľajší účinok súvisel s očkovaním proti COVIDU, súd môže rozhodnúť o výške finančnej kompenzácie.
ŠÚKL eviduje sedem úmrtí
V súvislosti s očkovaním proti COVIDU eviduje aktuálne štátny ústav k 15. decembru eviduje 9587 hlásení podozrení na nežiaduce účinky. Z celkového počtu hlásení je 1269 závažných. Čo sa týka úmrtí, štátny ústav informuje verejnosť iba o uzavretých prípadoch úmrtí v kauzálnej súvislosti s očkovaním.
"Ku dnešnému dňu evidujeme spolu sedem úmrtí v kauzálnej súvislosti s očkovaním, z toho pri štyroch prípadoch bol súvis stanovený ako možný (po vakcínach Comirnaty, Spikevax a Vaxzevria) a v troch ako pravdepodobný (po vakcínach Vaxzevria a Comirnaty)," skonštatoval ŠÚKL. Pri iných uzavretých prípadoch vrátane niektorých medializovaných bol súvis vylúčený.
Vakcíny určené na prevenciu ochorenia COVID-19 sú podávané injekčne do svalu a môžu v priebehu hodín až dní po podaní vyvolať reakcie menšej alebo strednej intenzity, ktoré spontánne v priebehu niekoľkých dní odznievajú. Výskyt a intenzita nežiaducich reakcií závisia od celkového zdravotného stavu daného človeka, od veku, iných súbežne užívaných liekov, imunitnej odpovede, ale v niektorých prípadoch aj od psychického nastavenia človeka.
Takisto ich výskyt a intenzita závisí od toho, či ide o prvú alebo druhú dávku. Pri tzv. mRNA vakcínach – Comirnaty (Pfizer) a Spikevax (Moderna) boli pozorované častejšie a intenzívnejšie nežiaduce reakcie po druhej dávke vakcíny. Naopak, po vakcíne Vaxzevria (AstraZeneca) boli po druhej dávke v klinických skúšaniach pozorované nežiaduce reakcie menej často a menej intenzívne.
"Niektorí zaočkovaní (laická verejnosť) pristupujú ku vzniknutým reakciám zodpovednejšie a hlásia aj mierne a krátkodobé nežiaduce účinky. Každý má možnosť nahlásiť podozrenie na nežiaduci účinok a štátny ústav prijíma všetky hlásenia a v prípade potreby dožiada ďalšie informácie od odosielateľa," uviedol ústav. "Všetky registrované vakcíny spĺňajú prísne nároky na bezpečnosť a ani prijaté podozrenia na nežiaduce účinky ich bezpečnosť nespochybňujú," dodal ústav.
