BRATISLAVA - Po desiatkach rokoch prišlo ďalšie zadosťučinenie - po zrušení amnestií bývalého predsedu vlády Vladimíra Mečiara v roku 2017 dnes Európsky súdny dvor rozhodol, že zásada "ne bis in idem" nebráni vydaniu európskeho zatykača voči osobám obžalovaným z únosu syna bývalého slovenského prezidenta Michala Kováča. Mnohí hovoria o krvavej škvrne histórie Slovenska - podľa politikov totiž dokončujeme to, čo sme začali pred 25 rokmi.
Je to viac ako 25 rokov, čo došlo v blízkosti križovatky Karloveskej cesty a Botanickej ulice v Bratislave k výbuchu auta Róberta Remiáša. Išlo o dobrého kamaráta korunného svedka v kauze zavlečenia syna vtedajšieho prezidenta Michala Kováča do Rakúska. Do dnešného dňa nie je vec vyšetrená pre amnestie, ktoré v roku 1998 udelil vtedajší predseda vlády a dočasný premiér Vladimír Mečiar. V roku 2017 tieto amnestie parlamentom zrušené, no doteraz sa v tejto veci nepojednávalo.
Prakticky až do dnešného dňa, kedy Európsky súdny dvor rozhodol, že zásada „ne bis in idem" (nikoho nemožno potrestať za ten istý skutok dvakrát) nebráni vydaniu európskeho zatykača voči osobám obžalovaným z únosu syna bývalého slovenského prezidenta Michala Kováča. "Zastavenie trestného stíhania amnestiou a jej zrušenie nepredstavujú prekážku vydaniu zatykača, keďže vnútroštátne súdne orgány ešte nerozhodli o trestnoprávnej zodpovednosti obvinených osôb,"uviedol Európsky súdny dvor.
Vo svojom rozsudku Súdny dvor najprv uviedol, že "na spor vo veci samej sa vzťahuje právo Únie, keďže na konanie o vydaní európskeho zatykača, ktoré má vnútroštátny súd v úmysle začať, sa môže uplatniť rámcové rozhodnutie o európskom zatykači", a teda aj ustanovenia Charty základných práv Európskej únie týkajúce sa zásady "ne bis in idem", ktorú toto rámcové rozhodnutie osobitne vykonáva. Súdny dvor ďalej pripomenul, že na spomínanú zásadu sa možno odvolávať "len vtedy, ak došlo k preskúmaniu trestnoprávnej zodpovednosti dotknutej osoby a bolo voči nej vydané rozhodnutie".
Len takýto výklad je totiž podľa Súdneho dvoru v súlade s "legitímnym cieľom", ktorým je zabrániť beztrestnosti osôb, ktoré spáchali trestný čin. V tejto súvislosti Súdny dvor podotkol, že rozhodnutie z 29. júna 2001, ktorým došlo k zastaveniu trestného stíhania voči dotknutým osobám, má podľa vnútroštátneho práva účinky oslobodzujúceho rozsudku.
Dvere spravodlivosti sú otvorené
K celej veci sa vo štvrtok popoludní vyjadrili predstavitelia hnutia OĽaNO – a to minister financií Igor Matovič, minister životného prostredia Ján Budaj, poslankyňa parlamentu Anna Remiášová, ale aj vyšetrovateľ únosu prezidentovho syna Peter Vačok. A to symbolicky pri kríži, ktorý pripomína nehodu mladého Roberta Remiáša. Podľa jeho slov zrušenie amnestií nestačilo.
„Dokončujeme to, čo sme začali pred 25 rokmi, tesne po vražde Roberta Remiáša – žiadať spravodlivosť. Dnešným dňom sú dvere spravodlivosti otvorené,“ povedal minister životného prostredia, podľa ktorého sa aj naďalej bojuje o to, aby sa krvavá škvrna v dejinách Slovenska, ktorou sú únos Michala Kováča mladšieho a vražda Roberta Remiáša, navždy vyčistili.
Predseda hnutia OĽaNO a minister financií Matovič označil za obludné, že sa na taký skutok, ako je únos či vražda mladého človeka, dá použiť amnestia. Je podľa jeho slov veľkou hanbou, že na jednej strane sú ľudia, ktorí bojovali za spravodlivosť a na druhej strane stoja tí, ktorí robili všetko pre to, aby im tento boj zmarili. „A to hovorím aj o súčasných poslancoch Smeru či Hlasu, ktorí doslova vlastným telom a vlastnými prstami bojovali proti tomu, aby Mečiarove amnestie boli v parlamente zrušené,“ povedal Matovič.
Vyšetrovateľ únosu Michala Kováča mladšieho Peter Vačok označil rozhodnutie za významné, pričom ho berie ako dôkaz, že spravodlivosť bola v tých časoch predstaviteľmi štátu marená. „Osobne zastávam názor, že nešlo len o vykonávateľov, ale sa pýtam, kde bola prokuratúra v tom čase, ktorá bola garantom ústavnosti a zákonnosti, kde bolo vedenie ministerstva vnútra? Títo ľudia doteraz neboli postihnutí, dokonca ani politicky. Mnohí z polície odišli s najvyšším benefitmi a žijú si bezstarostný život,“ povedal Vačok rozčúlene. Rovnako sa hnevá na to, že sa nik nestará o to, ako v tom čase zametala prokuratúra spravodlivosť pod koberec a tí, čo boli za to zodpovední, naďalej sedia vo vysokých funkciách.
Matka zavraždeného Roberta Remiáša Anna Remiášová smutne konštatovala, že boj za zrušenie Mečiarových amnestií ju stálo zdravie. „Veľmi ťažko počúvam ľudí, ktorí vyše 12 rokov chránili zločinca, a tým pádom sa stali spolupáchatelia, pretože dlho boli proti tomu, aby sa amnestie zrušili,“ povedala Remiášová, ktorá Mečiarove amnestie nazýva "samoamnestiami". Ako dodala, púť pre ňu skončí až vtedy, keď bude prípad dotiahnutý do konca a vinníci budú adekvátne potrestaní.
Kedy sa však vo veci začne konať? Podľa Budaja je to všetko teraz v rukách príslušných ľudí zo súdov a polície, ale aj prokuratúry, ktorá má zvážiť, či ešte nie je potrebné ďalšie vyšetrovanie v tejto veci. „Následne môžu súdy vytýčiť termín,“ povedal.
Vačok sa vyjadril aj k tomu, či si vie predstaviť, vzhľadom na rozhodnutie Európskeho súdneho dvoru, že by prokuratúra mohla žiadať väzbu pre obžalovaných, aj Ivana Lexu, keďže sa už pokúsil v minulosti utiecť do Juhoafrickej republiky. Podľa slov vyšetrovateľa musí byť v prvom rade dôvod väzby na území Slovenska. Zatiaľ však dôvod na medzinárodný zatykač podľa slov Vačoka neexistuje. Vie si však predstaviť, že by páchatelia boli potrestaní aj po tak dlhej dobe.
