BRATISLAVA - Na Slovensku už máme potvrdené prvé prípady variantu omikron a mnohí odborníci a politici sa začínajú zamýšľať, čo to spôsobí so Slovenskom. Existujú totiž obavy, že by nový variant mohol rýchlejšie poraziť imunitu, ktorú máme po očkovaní či prekonaní. Podľa infektológa Petra Sabaku však zrejme nie je dôvod na obavy. Opiera sa pritom o najnovšiu štúdiu.
Aký bude variant Omikron, čo spôsobí a budú voči nemu účinné vakcíny či predchádzajúce prekonanie vírusu? Tieto otázky v posledných dňoch rezonujú na verejnosti a nepýtajú sa ju len bežní Slováci, ale aj politici či odborníci. O variante omikron sa toho nateraz veľa nevie - len to, že má na sebe naviazaných viac ako 30 mutácii, a že je zrejme infekčnejší, ako zúriaci delta variant. Mnohí preto majú obavy. Nedávno však vyšla štúdia, ktorá by mohla byť svetlom na konci tunela. A informoval o tom lekár a infektológ bratislavských Kramárov Peter Sabaka.
Archívne VIDEO Na Slovensku zachytili prvé tri prípady variantu omikron, potvrdil to premiér Eduard Heger
Ten totiž poukázal na názory mnohých odborníkov - že pred ťažkým priebehom nákazy nás chráni predovšetkým bunková imunita. Upozornil na to, že neutralizačné protilátky, ktoré vznikajú po očkovaní či prekonaní a majú nás chrániť pred nákazou, sa viažu na malý úsek S-proteínu. Ten sa odborne nazýva receptor binding domain (RBD) a funguje ako kľúč k odomknutiu našich buniek, čím zabraňujú nákaze. Bunková imunita podľa Sabakových slov funguje inak. "Prejaví sa až po tom, čo vírus vstúpi do bunky a začne sa v nej množiť. Postihnutá bunka na svojom povrchu vystaví súčiastky vírusu (vrátane S proteínu), aby imunitné bunky spoznali, že je nakazená," vysvetlil Sabaka s tým, že najdôležitejšiu úlohu pri bunkovej imunite zohrávajú CD-8 T bunky. Ide o bunky, ktoré spoznajú vírusové súčiastky a napadnutú bunku zlikvidujú. Tým sa vlastne zabráni rýchlemu a nekontrolovateľnému šíreniu infekcie v organizme a daný človek je tým pádom chránený. Práve účinnosť týchto buniek sledovali autori najnovšej štúdie, ktorej výsledky Sabaka prezentuje.
"Hoci T bunky vstupujú na scénu až po tom, ako vírus napadne naše bunky, oproti neutralizačným protilátkam majú veľkú výhodu. Nezameriavajú sa totiž len na malý úsek S proteínu (RBD), ale rozpoznávajú aj rôzne iné úseky S proteínu. Sú teda oveľa menej ovplyvnené mutáciami vírusu," uviedol infektológ. Na druhej strane, variant omikron, ktorý spôsobuje vrásky na čelách mnohým ľuďom, má väčšinu problematických mutácii práve v tom malom RBD úseku. Práve to spôsobuje, že neutralizačné bunky, ktoré sa viažu na tento úsek, dokážu neutralizovať, teda zbaviť infekčnosti nový variant omikron až o 30-krát menej.
Aj z toho dôvodu podľa Sabaku vznikli obavy, že by vakcíny či prekonanie koronavírusu nemuselo dostatočne chrániť človeka pred novým variantom. Podľa najnovšej štúdie však ostatné úseky S proteínu, ktoré sú dôležité pre vytvorenie bunkovej imunity, sú ovplyvnené mutáciami len minimálne. "Čo to znamená? Znamená to, že bunková imunita po očkovaní bude proti omikronu stále fungovať a ochráni nás pred ťažkým priebehom ochorenia," upozornil Sabaka. O čo ide v štúdii, o ktorú sa bratislavský lekár opiera?
Svetlo na konci tunela
Skupina vedcov koncom minulého týždňa zverejnila štúdiu o tom, ako už existujúce protilátky účinkujú proti omikronu. Odborníci, medzi ktorých sa radí napríklad mikrobiológ, patológ, imunológ a ďalší sa pozreli na protilátky už prekonaných pacientov v USA, ktorí sa nakazili koronavírusom. Skúmali pritom práve Sabakom spomenuté CD-8 T bunky a ako účinkujú pri nakazení sa variantom omikron. Zistili pritom zaujímavé skutočnosti - iba jeden úsek antigénu T buniek, na ktorý sa viažu protilátky, bol zachytený aj v mutáciách omikronu.
"Tieto údaje naznačujú, že prakticky všetci jedinci s existujúcimi anti-SARS-CoV-2 CD8+ T-bunkovými odpoveďami by mali rozpoznať omikron, a že SARS-CoV-2 si v súčasnosti nevyvinul rozsiahle únikové mutácie T-buniek," uviedli autori štúdie. Samotní autori však upozorňujú na viacero obmedzení, ktoré štúdia má - a tými sú napríklad nízky počet respondentov, zameranie sa len na jeden kontinent (USA), či to, že skúmali T-bunky len u predtým infikovaných, ale neočkovaných jedincov. Všetko však podľa autorov štúdie smeruje k tomu, že predchádzajúca imunizácia bude dostatočná aj v boji s novým variantom. A to či už po prekonaní, alebo očkovaní proti koronavírusu.
Na najnovšie informácie, ktoré Sabaka prezentoval, reagoval aj primár anestéziológie nemocnice Antolská Jakub Hložník a poslanec parlamentu za OĽaNO Andrej Stančík. Tých pozitívne správy, podľa ktorých by súčasná imunitná odpoveď v boji proti omikronu mohla stačiť, úprimne potešili.
