BRATISLAVA – Je preočkovávanie rozdielnymi vakcínami bezpečné? Otázka, ktorú si dáva každý, kto by sa mal dať preočkovať tzv. posilňovacou dávkou inou, ako pôvodnou vakcínou. V súvislosti s vakcínami sa naskytá viac otázok. Všetky hoaxy, mýty a dezinformácie, ktoré v súvislosti s nimi kolujú, sa snažil vysvetliť uznávaný lekár. Ten to povedal jasne!
V súvislosti s očkovaním sa internetom šíri niekoľko klamstiev, hoaxov a dezinformácií. Tie vo veľkom zdieľajú skupiny antivaxerov, ktoré sa dokonca nehanbili útočiť na mobilné očkovacie jednotky. Z viacerých štúdií, ale aj z praxe viacerých krajín je však už zrejmé, že vakcína dokáže ochrániť ľudí pred ťažkým priebehom, hospitalizáciou, ale aj úmrtím z dôvodu ochorenia. Aj z toho dôvodu profesor Miloš Jeseňák z oddelenia klinickej imunológie martinskej nemocnice zodpovedal najpálčivejšie otázky, ktoré v súvislosti s vakcínou hýbu spoločnosťou. Tie následne spracovali autori projektu Očami farmácie.
Archívne VIDEO Opatrenia musíme dodržiavať a vynucovať si ich, minister zdravotníctva vyzval na očkovanie a poďakoval zdravotníkom
Hneď na úvod povedal, že sa nedá určiť, aká hladina protilátok v tele je ešte prijateľná a dostatočne chráni človeka. „To znamená, že vyšetrenie protilátok s cieľom zistiť, či máte ešte stále dostatočnú imunitu proti COVID-19, nemá zmysel,“ vysvetlili autori projektu.
Profesor Jeseňák následne však dodal, že existujú viaceré druhy protilátok, ktoré ľudí chránia pred nakazením sa. A minimum testov, ktoré merajú hladinu protilátok v krvi, meria jednu z najdôležitejších zložiek protilátok – tzv. neutralizačné protilátky. Tie zohrávajú významnú rolu v ochrane pred symptomatickou infekciou – teda tým, či ľudia budú mať po nakazení sa príznaky. Profesor Jeseňák dodal, že aj keby z testov vyšlo, že daný človek protilátky má a nechce ísť tým pádom na očkovanie, neznamená to, že je pre neho vakcína kontraindikáciou. A to z dôvodu, že vyšetrenie protilátok sa pred očkovaním neodporúča.
Fakty sú jasné
Profesor poukázal aj na ďalší zaujímavý fakt – a to, že polčas rozpadu protilátok je zhruba 50 dní. Inými slovami – každých 50 dní sa počet protilátok zníži na polovicu. „Pravdepodobnosť, že sa nakazíte od zaočkovaného pozitívneho je o 50 percent nižšia, než pri nezaočkovanom,“ upozornil lekár. Okrem toho je účinnosť protilátok po prekonaní koronavírusu počas zhruba 6 až 8 mesiacov na úrovni približne 80 percent. Porovnateľnú účinnosť majú aj vakcíny, ale, s tým, rozdielom, že vakcíny sú neporovnateľne bezpečnejšie, ako riziko nakazenia sa. Podľa jeho slov vyjadrenia antivaxerov, ktorí tvrdia, že imunita po prekonaní koronavírusu je lepšia, ako po očkovaní, nie sú pravdivé. Dokazovať to má metaanalýza štúdií, do ktorých sa zapojilo 12 miliónov ľudí.
Podľa profesora je bezpečnosť podania tretej dávky porovnateľná s bezpečnosťou predošlých dávok. Aj v prípade, ak by sa kombinovali mRNA a vektorové vakcíny. Okrem toho je podľa slov profesora najlepšia kombinácia vektorových a mRNA vakcín, pričom táto schéma vedie ku komplexnejšej imunitnej odpovedi. V prípade, ak bola podaná jednodávková vakcína Janssen od spoločnosti Johnson&Johnson a tzv. booster dávka by bola opäť Janssen, bolo pozorované štvornásobné zvýšenie protilátok.
V prípade, ak by boli podané mRNA vakcíny, tak v prípade vakcíny Comirnaty od konzorcia Pfizer/BioNTech to bolo 35 a vakcíny od Moderny to bolo až 70-násobné zvýšenie protilátok. V prípade, ak by sa aj stalo, že plne očkovaný človek sa nakazí koronavírusom, prekonanie nákazy sa považuje ako booster vakcína. Tým pádom nie je nutné preočkovať sa. „Slovensko ostáva na jednom z posledných miest v očkovanosti v EÚ, čím sa prepracovalo na popredné miesta v úmrtnosti na COVID-19 svetovo,“ uzavreli Očami farmácie.
