BRATISLAVA - V súčasnej politike chýbajú ľudské vlastnosti, ktoré uplatňoval Alexander Dubček. Presadzovať vieru, nádej či sociálnu spravodlivosť je v politike vnímané ako slabosť. Vyhlásil to šéf slovenskej diplomacie Ivan Korčok (nominant SaS) v rámci spomienkového stretnutia pri príležitosti 100. výročia narodenia Dubčeka, ktoré organizovalo Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR. Korčok spolu s hosťami položil kvety k pamätníku Alexandra Dubčeka na námestí pred budovou Národnej rady (NR) SR.
Korčok pripomenul, že v spoločnosti vystupujú do popredia Dubčekove politické postoje v ťažkej situácii. Treba podľa neho pamätať aj na jeho ľudské vlastnosti, ktoré v politike uplatňoval. "U niektorých je predmetom obdivu, u iných kritiky. Ale to, čo je v úzadí, sú jeho vlastnosti ako človeka, ktorý dával nádej, reprezentoval humanizmus, robil veľa pre ľudské práva aj v dobe normalizácie. Dnes sú to vlastnosti, ktoré v politike chýbajú," skonštatoval pred novinármi.
Minister pripomenul, že Dubček je najznámejší slovenský politik vo svete. "To, čo reprezentoval v dobe, keď mal obrovskú politickú zodpovednosť v 60-tych rokoch a v samotnom roku ´68, rezonuje dodnes," povedal s tým, že je našou povinnosťou si takéto osobnosti pripomínať, osobitne pri blížiacom sa 100. výročí jeho narodenia.
Na spomienkovom stretnutí i kladení vencov sa zúčastnili aj bývalý prezident Rakúskej republiky Heinz Fischer a predseda Ústavného súdu Českej republiky Pavel Rychetský. Boli na ňom prítomní aj niektorí poslanci Národnej rady SR či exposlanec Európskeho parlamentu Boris Zala.
Alexander Dubček bol prvým tajomníkom Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ) od januára 1968 do apríla 1969. Bol symbolom reforiem známych ako Pražská jar, ktoré vyvrcholili v roku 1968. V auguste 1968 demokratizačný proces násilne ukončila invázia sovietskych a ostatných spojeneckých armád. Z funkcie musel Dubček odísť po nátlaku Kremľa. To označujú historici za začiatok normalizačného procesu v bývalom Československu. Po Nežnej revolúcii sa v decembri 1989 stal Alexander Dubček predsedom Federálneho zhromaždenia.
