BRATISLAVA - Zákon o štátnom občianstve pripravil doteraz (od 17. júla 2010 do 21. októbra 2021) o slovenský pas 3887 ľudí. Najčastejšie stratili slovenské občianstvo prijatím českého (924). Vyplýva to zo štatistík Ministerstva vnútra (MV) SR.
O slovenský pas prišli aj osoby, ktoré prijali občianstvo nemecké (911), rakúske (594), britské (410), americké (193), maďarské (139), švajčiarske (114), austrálske (99), nórske (83), írske (64), holandské (61), kanadské (59), švédske (48), belgické (47), talianske (45), fínske a luxemburské (po 19), francúzske (18), dánske (12), ruské a čínske (po päť), novozélandské, španielske a poľské (po tri), islandské a ukrajinské (po dve), izraelské, srbské, slovinské, chorvátske a singapurské (po jednom).
Slovenský pas strácajú ľudia na základe zákona o štátnom občianstve, ktorý prijala prvá vláda Roberta Fica (Smer-SD). Niekdajší kabinet reagoval právnou normou v roku 2010 na maďarský zákon, ktorý od roku 2011 zjednodušuje udeľovanie dvojakého občianstva zahraničným Maďarom. Na základe súčasného zákona prichádzajú o slovenský pas tí, ktorí prijali občianstvo iného štátu.
V parlamente už je novela zákona o štátnom občianstve. Slovenský pas by podľa nej už nemuseli strácať ľudia, ktorí získali občianstvo iného štátu osvojením, narodením, alebo ak ho nadobudlo maloleté dieťa, ktorého rodič ostáva občanom SR. Takisto vtedy, ak ide o nadobudnutie cudzieho občianstva manžela za trvania manželstva. Strácať slovenské občianstvo prijatím cudzieho by nemuseli osoby ani vtedy, ak majú na území štátu, ktorého štátne občianstvo nadobudnú, povolený, registrovaný alebo inak evidovaný pobyt v čase nadobudnutia cudzieho občianstva najmenej päť rokov.
Návrh novej legislatívy poslanci posunuli do druhého čítania ešte v marci. Ďalšie rokovanie o ňom viackrát presúvali, najnovšie je zaradené na aktuálnu schôdzu. Rokovať by o nej mali vo štvrtok (28. 10.).
Úprava štátneho občianstva by sa už mala prijať na tejto schôdzi, tvrdí Milan Vetrák
Novelizácia zákona o štátnom občianstve by sa už mohla prijať na aktuálnej schôdzi Národnej rady (NR) SR. Myslí si to poslanec Milan Vetrák (OĽANO). Novela predpokladá zmiernenie podmienok pri strate slovenského občianstva po prijatí občianstva iného štátu. Návrh prešiel do druhého čítania ešte v marci, odvtedy sa z každej schôdze presúval. Najbližšie sa má o legislatíve rokovať v nasledujúcom týždni. Podľa Vetráka je spornou otázkou, za akých podmienok sa vráti, respektíve zostane slovenské občianstvo ľuďom, ktorí prijali cudzie a stratili náš pas. Sporným je potrebný počet rokov pobytu v zahraničí.
"Sporná je otázka, koľko rokov budú musieť mať pobyt v druhej krajine a aké reálne väzby na ňu, aby slovenské občianstvo nestratili. Rozprávame sa o tom, či to bude nula rokov, jeden, dva, päť alebo desať rokov. Na tom to celé stojí, pre to sa to posúva už niekoľko mesiacov, pretože ministerstvo zahraničných vecí trvá na tom, aby to bolo päť rokov. My za OĽANO sme chceli nula rokov, ale navrhujeme v pozmeňujúcom návrhu kompromis, nech sú to dva, povedzme tri roky," priblížil Vetrák. Pozmeňujúci návrh pripravujú spoločne koaliční poslanci.
V súčasnosti platí, že občan SR nadobudnutím cudzieho občianstva stráca automaticky slovenský pas. Takto oň doposiaľ prišlo 3887 ľudí. Podľa pôvodného návrhu by o naše občianstvo nemuseli prichádzať ľudia, ak majú na území štátu, ktorého občianstvo nadobudnú, pobyt najmenej päť rokov.
Vetrák kritizuje, že rezort našej diplomacie sa s rezortom vnútra dohodli na piatich rokoch. "Ak by to malo byť päť rokov, tak je to systém, ktorý tu platil v zmysle smernice ministra vnútra. Ak by sme aj do zákona dali päť rokov, nielen že nezlepšíme systém, ale ešte ho zhoršíme, pretože v zmysle smernice mal minister možnosť odpustiť päť rokov, kdežto podľa zákona už žiadne odpustenie nebude možné," skonštatoval poslanec.
Téma má byť aj predmetom pondelkovej (25. 10.) koaličnej rady. "Bude to politické rozhodnutie, ale už to nechceme zdržiavať," dodal Vetrák. Okrem toho chcú poslanci pozmeňujúcim návrhom upraviť aj to, aby Slováci v zahraničí, ktorí sa významne pričinili o rozvoj komunity, dostali štátne občianstvo bez ohľadu na dĺžku pobytu na Slovensku. O udelenie občianstva by mohli požiadať po stanovisku Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.
V návrhu riešia aj potomkov emigrantov, ktorí počas socializmu opustili Slovensko, bolo im odňaté občianstvo a ich deti sa na Slovensku nikdy nezdržiavali. "Nemôžu naplniť kritérium, že tu mali niekedy pobyt, pritom by chceli mať občianstvo, sú hrdí na Slovensko, hlásia sa k nemu," vysvetlil Vetrák. Chcú, aby sa im občianstvo mohlo udeliť, pokiaľ o to požiadajú.
