BRATISLAVA - Minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO) v piatok odcestoval na pracovnú cestu do Spojených štátov amerických. Na pôde OSN v New Yorku podpíše memorandum o porozumení, ktoré upravuje podmienky poskytovania príspevku SR do mierovej misie OSN na Cypre. Vo Washingtone sa stretne s americkým ministrom obrany Lloydom Austinom. Navštívi tiež závod firmy v Greenville, kde sa vyrábajú stíhacie lietadlá F-16.
V New Yorku sa minister stretne s úspešnými Slovákmi pôsobiacimi v oblasti kyberbezpečnosti, ale aj krajanmi v OSN. Rokovať bude s námestníkom generálneho tajomníka OSN pre operačnú podporu Atulom Kharem, ale aj stálym predstaviteľom SR pri OSN Michalom Mlynárom.
Vo Washingtone by sa mal stretnúť s viacerými kongresmanmi. Na Arlingtonskom národnom cintoríne položí veniec k hrobu neznámeho vojaka. Uctí si tiež pamiatku amerického vojaka so slovenským pôvodom Michala Stranka, ktorý zahynul počas druhej svetovej vojny.
V závode Lockheed Martin sa uskutoční symbolická ceremónia. Minister vloží odkaz do trupu stíhačky určenej pre Ozbrojené sily SR. Prvé štyri zo 14 zakontrahovaných stíhačiek by mali byť na Slovensko dodané v roku 2022. Naď sa v USA stretne aj so slovenskými pilotmi, ktorí sa v Arizone pripravujú na riadenie F-16.
Naď počas pracovnej cesty navštívi tiež Veľvyslanectvo SR v USA a stretne sa so zástupcami odborných mimovládnych organizácií. Pripomenie si tiež pamiatku slovenského diplomata Štefana Osuského, ale aj obete 11. septembra. Na Slovensko sa má minister vrátiť v piatok (29. 10.).
Slovensko chce byť súčasťou Inovačného fondu NATO
Minister obrany SR Jaroslav Naď v piatok v rámci rokovania ministrov obrany členských štátov Severoatlantickej aliancie (NATO) podpísal v mene Slovenskej republiky Deklaráciu o zámere pristúpiť do Inovačného fondu NATO. Informovala o tom hovorkyňa Ministerstva obrany Slovenskej republiky (MO SR) Martina Kovaľ Kakaščíková.
"V NATO chceme vytvoriť podmienky na efektívnu podporu startupov a vedeckých inštitúcií zameraných na vývoj technologicky náročných riešení použiteľných tak v civilnom, ako aj obrannom sektore. Verím, že to môže byť zaujímavá príležitosť aj pre slovenských špecialistov," priblížil minister Naď, ktorý v inovačnom fonde vidí príležitosť aj pre domáce startupy. Súčasťou inovačného balíka je aj technologicko-inovačná sieť DIANA, ktorá má slúžiť na prepojenie aliančných štruktúr s civilným sektorom a akademickou sférou a podporu výskumu a vývoja inovačných startupov, priblížil slovenský rezort obrany.
Inovačný fond NATO je iniciatíva, ktorá vzišla z júnového summitu aliancie, počas ktorého lídri členských krajín schválili agendu NATO 2030 s ambíciou udržať si technologickú konkurencieschopnosť podporou širšej spolupráce členských krajín aliancie v oblasti technológií a inovácií. Ministri obrany v rámci piatkového zasadnutia rokovali tiež o možnostiach rozšírenia oblastí spolupráce NATO a EÚ, a to aj v kontexte prípravy strategických dokumentov v oboch organizáciách.
Na okraj zasadnutia sa uskutočnilo tiež stretnutie ministrov obrany členských krajín NATO pôsobiacich v predsunutej vojenskej prítomnosti NATO (EFP) v Lotyšsku, počas ktorého minister Naď informoval partnerov o nasadení slovenských vojakov, spresnilo MO SR.
Naď privítal diskusie o ďalšom strategickom smerovaní medzi NATO a EÚ
Situácia v Afganistane od prevzatia moci Talibanom bola jednou z ústredných tém dvojdňového rokovania ministrov obrany členských krajín NATO v Bruseli. Severoatlantická aliancia vyhodnocuje plusy a mínusy svojho pôsobenia v Afganistane, uviedol v piatok minister obrany SR Jaroslav Naď (OĽANO). Naď pripomenul, že išlo o prvé osobné rokovanie ministrov od ukončenia nebojovej misie v Afganistane.
"Tá operácia priniesla niektoré pozitíva a mala aj svoje negatíva. Na konci dňa je pravdou, že sa k moci vrátil Taliban, čo nie je víťazstvo. V súčasnosti operáciu vyhodnocujeme a je to pre nás skúsenosť aj vzhľadom na ďalšie operácie," vysvetlil. Naď spresnil, že v súčasnosti nie sú na území Slovenska žiadni Afganci, ktorí by spolupracovali s NATO. Dodal, že na Slovensko sa v dvoch evakuačných operáciách podarilo dostať niečo cez 50 Afgancov, ktorí mali priamy vzťah k Slovensku, či už rodinný, študijný alebo pracovný.
"Tá debata, že by sa mali ďalej prijímať Afganci cez NATO, bola vyriešená tak, že všetkých zostávajúcich sa rozhodla prijať Kanada, viac ako 300 ľudí, a tak už nie je potreba realokovať afganských spolupracovníkov medzi ďalšie členské krajiny," vysvetlil. Naď pripomenul, že z hľadiska ďalšieho napredovania NATO bol schválený strategický plán, podľa ktorého sa bude postupovať pri adaptácii Aliancie na nové bezpečnostné prostredie. To sa týka najmä jej východnej hranice, napätia na východe Ukrajiny, ale aj situácie, ktorú teraz zažívajú krajiny Pobaltia a Poľsko s utečencami riadenými bieloruským režimom.
Dobré diskusie
V tejto súvislosti privítal "dobré diskusie" s predstaviteľmi členských krajín EÚ a s Fínskom a Švédskom, ktoré nie sú členmi NATO. Podľa jeho slov je to debata "v správny čas", lebo NATO pripravuje novú strategickú koncepciu a EÚ chystá svoj strategický kompas. "Tieto iniciatívy by mali rešpektovať spoločné záujmy členských krajín, zadefinovať vzťah medzi EÚ a NATO a prijať opatrenia, aby sa predišlo duplicite pri budovaní obranných spôsobilostí," opísal situáciu minister.
Ocenil tiež diskusie, ku ktorým v Bruseli došlo medzi americkým ministrom obrany a jeho francúzskou rezortnou kolegyňou, čo pomohlo zmierniť napätie, ktoré vzniklo po podpísaní strategickej obrannej dohody AUKUS medzi USA, Britániou a Austráliou. Ministri obrany sa venovali aj novovznikajúcemu Inovačnému fondu NATO. Naď zdôraznil, že Slovensko, rovnako ako ostatné krajiny Vyšehradskej štvorky (V4), patrí do skupiny 17 zakladajúcich členských krajín tohto fondu.
"Bude to smerovať k modernizáciám a inováciám v členských krajinách. Finančný balík vo výške jednej miliardy dolárov, ktorý sa vytvorí v priebehu niekoľkých rokov, by mal postupne ísť do rôznych inovačných projektov v oblasti obranného priemyslu a využiť by ho mohli aj akademické inštitúcie," odkázal minister.
Priznal, že otvorená zostáva otázka, kto všetko bude do tohto fondu prispievať, či len súkromné spoločnosti, alebo aj členské krajiny na dobrovoľnej báze. Úvodné financie na rozbeh fondu poskytlo Luxembursko, o ďalších detailoch budú hovoriť alianční ministri zahraničných vecí na svojom decembrovom stretnutí v Bruseli.
