BRATISLAVA - Čas sa s časom zišiel a my vám opäť prinášame jeden z exkluzívnych prieskumov politických strán. Realizovala ho exkluzívne pre Zoznam a Topky agentúra Actly, podľa ktorej by v súčasnosti pri hypotetických voľbách vyhrala opäť strana Hlas-SD Petra Pellegriniho nasledovaná Smerom-SD.
Prieskum exkluzívne pre Zoznam a Topky realizovala agentúra Actly. Uskutočnil sa na vzorke 1006 respondentov od 17. do 20. októbra 2021 prostredníctvom osobných rozhovorov s použitím digitálnych technológií.
Archívne VIDEO Podľa Fica ak chce prezidentka upokojiť situáciu v krajine, mala by sa zasadiť o predčasné voľby
Predčasné voľby chce väčšina respondentov
Viac ako dve tretiny respondentov si želajú predčasné voľby. „Apetít k nim pozvoľna rastie, keď ku 41 až 43 percentám tých, ktorí ich jednoznačne požadujú, pribúdajú takí, ktorí sa k nim prikláňajú (nárast z 22 na 26 percent). V poslednom období výrazne klesol počet jednoznačných odporcov predčasných volieb z 18 percent na 13 percent,“ vysvetľuje agentúra Actly.
Ako by dopadli voľby
Ak by sa voľby konali v októbri, do parlamentu by sa dostali 8 strán, pričom by voľby vyhrala strana Hlas-SD Petra Pellegriniho s 21 percentami. Tesne za ním by skončila strana Smer-SD Roberta Fica s takmer 18 percentami a trojicu najúspešnejších strán by uzatvorila v súčasnosti koaličná strana SaS so ziskom 10,5 percenta.
Tesne za SaS by skončila ďalšia koaličná strana – Sme rodina s 9,4 percentami, piate OĽaNO by volilo takmer 7 percent respondentov. Do parlamentu by sa dostalo aj Progresívne Slovensko a KDH s necelými šiestimi percentami a posledná by sa do parlamentu dostala Republika s 5,1 percentami.
Do parlamentu by sa nedostala Aliancia, ktorú by volilo 3,9 respondentov, SNS s 3,1 percentami, či najmenšia koaličná strana Za ľudí. Tá by mala podporu len 2,8 percent respondentov. Brány parlamentu by sa zavreli aj Kotlebovej ĽSNS, ktorú by volilo 2,4 percent ľudí. Dve percentá respondentov by volili Dobrú voľbu, percento od voličov by zhodne dostali Spolu a Život-NS. Pod jedným percentom by skončila Kresťanská únia.
Čo sa týka mandátov, tak najviac by ich mala víťazná strana Hlas-SD, a to 39. Druhý Smer by ich mal 32, SaS 19, Sme rodina 17, OĽaNO 12, KDH a PS 11 a Republika 9. Súčasná koalícia by tak nevznikla, SaS, Sme rodina a OĽaNO by mali iba 48 kresiel. K väčšine by im nestačilo ani to, ak by sa spojili s KHD a Progresívnym Slovenskom – mali by len 70 kresiel.
Ak by sa však spojil Hlas, Smer a Sme rodina, mali by 88 kresiel. Na väčšinu treba 76 mandátov. V prípade, ak by sa spojili len s hnutím Republika, stále by mali väčšinu, a to 80 mandátov.
V súčasnosti sa však podľa posledných prieskumov darí rásť strane Smer, PS, či koaličnej Sme rodina. Ostatným stranám a hnutiam podpora postupne klesá.
V prípade, ak by respondenti z nejakého dôvodu nemohli dať hlas preferovanej strane, by si väčšina za alternatívu zvolila Smer-SD (takmer 13 percent), nasledoval by Hlas (10 percent), Sme rodina (7,6 percenta), PS (6,4 percenta), Republika a SaS (zhodne po 5,2 percenta), SNS (4,7 percenta), OĽaNO (4,3 percenta), Za ľudí (3,9 percenta), Dobrá voľba,, KDH a ĽSNS (zhodne po 3,4 percenta), Spolu (2,3 percenta), Kresťanská únia (2 percentá), Život a prosperita (1,1 percenta) a Aliancia (1 percento).
Ak by sa spočítali preferencie spolu s druhým hlasom, tak by viedol Hlas s 31 percentami a v tesnom závese by skončil Smer s 30,5 percentami. Nasledovala by Sme rodina so 17 percentami, SaS s 15,7 percentami, PS s 12,3 percentami a OĽaNO s 11,1 percentami.
Určite voliť by v októbri išlo 63 percent respondentov, ďalších 24 percent je tejto možnosti naklonených. Voliť by nešlo len 13 percent respondentov.
Respondenti sa vyjadrili aj k tomu, či si myslia, že sa politici zlepšujú, alebo zhoršujú v komunikácii smerom k verejnosti. V prípade Petra Pellegriniho si 37 percent respodentov myslí, že sa vo svojej komunikácii zlepšuje, avšak, 34 percent oponuje, že vo svojej komunikácii stagnuje. Takmer tretina opýtaných tvrdí, že sa zhoršuje. V prípade prezidentky Zuzany Čaputovej si zhodne po 34 percent respodentov myslí, že sa aj zlepšuje, aj zhoršuje.
Tretina opýtaných uviedlo, že vo svojej komunikácii stagnuje. Tretí skončil Robert Fico – viac ako tretina ľudí si síce myslí, že svoju komunikáciu zlepšil, ale, naopak, 40 percent opýtaných tvrdí, že sa v nej zhoršil. Ďalších 28 percent tvrdí, že v komunikácii stagnuje. Respondenti však nič neboli dlžní expremiérovi a ministrovi financií Igorovi Matovičovi, pri ktorom uviedli, že sa mu najviac zhoršila komunikácia. Myslí si to až trištvrtina opýtaných. Iba 5 percent respondentov uviedla, že sa v komunikácii zlepšil a 18 percent uviedlo, že v nej stagnuje.
V prieskume sa agentúra pýtala aj na to, aký majú respondenti názor smerom k reforme súdnictva. Až 29 percent sa vyjadrilo proti takémuto návrhu, 19 percent ho podporuje a 43 percent k nemu malo neutrálny postoj. „Nie je to téma, ktorá by polarizovala a mobilizovala spoločnosť,“ uzavrela agentúra.
