BRATISLAVA – Epidemická situácia na Slovensku sa opäť zhoršila, od budúceho pondelka budeme mať na COVID mape aj 5 čiernych okresov. Predikcie ministerstva zdravotníctva vyzerajú hrozivo, napriek tomu sa mnohí stále nedali zaočkovať. Podľa matematika Richarda Kollára bude tretia vlna pandémie trvať oveľa dlhšie, ako sme si sprvu mysleli, rovnako nastúpi neskôr, ako bolo pôvodne prognozované. Veľmi kriticky zhodnotil aj Očkovaciu lotériu, dôvodom je aj schválený štátny rozpočet!
Epidemická situácia je po týždni opäť horšia. Od pondelka 18. októbra bude na Slovensku v čiernej farbe päť okresov. V druhom stupni ohrozenia, teda v bordovej fáze, bude 22 okresov. Červených okresov bude 37, oranžových 15. Vláda SR na svojom štvrtkovom rokovaní schválila v rámci COVID automatu rozdelenie okresov podľa aktuálnej rizikovosti.
Ako však vysvetlil matematik Richard Kollár, v jeho COVID semafore je Slovensko už bordové, a to z dôvodu vysokého počtu hospitalizovaných pacientov a incidencie testov. Podľa jeho slov je symbolické, že už od budúceho týždňa zasvietia niektoré okresy na COVID mape na čierno, avšak, túto farbu mali mať už skôr. Regionálni hygienici však ešte minulý týždeň požiadali vládu, aby s prefarbením okresov na čierne ešte počkali, či sa situácia nezlepší.
Naopak, ešte viac sa zhoršila, a preto vláda neváhala, a okresy Bardejov, Čadca, Kysucké Nové Mesto, Stará Ľubovňa a Svidník dali do najkritickejšie regióny z hľadiska epidemickej situácie. „Vzhľadom na predpokladané exponenciálne rozdelenie závažnosti epidemiologickej situácie na Slovensku to znamená, že aj keď je väčšina nášho územia stále v pohode, zlá situácia v malom počte ohnísk je taká zlá, že ohrozená je veľká časť spoločnosti,“ upozornil Kollár.
Drevo sa začína míňať
Ako dodal, súčasné čísla hospitalizovaných pacientov a incidencie pacientov ukazujú, že už viac ako mesiac, odkedy na Slovensku začali stúpať čísla pozitívne testovaných, sa hýbeme po krivke minuloročnej vlny. „T.j. mierne nižší stav hospitalizácií dnes relatívne k minulej vlne môže byť spôsobený len väčšou mierou oneskorenia. Nie je to vôbec dobré, lebo o cca. 3 týždne tento trend vedie už do čiernej fázy, kde sa bude počet hospitalizácií blížiť k 1700. Čo bude potom, to nik nevie, možno sa drevo na horenie začne míňať, nevieme presne z dát určiť, koľko ho v lese zostalo,“ napísal. Drevom pritom myslel ľudí, ktorí nie sú zaočkovaní a ani neprekonali koronavírus, nemajú tak žiadne protilátky. Podľa Kollára koncom októbra bude infikovaných asi 200-tisíc ľudí z odhadovaných 700-tisíc počas tejto vlny, pričom by sme tým pádom mali dosiahnuť zhruba 90-percentnú úroveň zastúpenia protilátok v populácii – či už po prekonaní alebo očkovaní proti koronavírusu.
Poukázal aj na ďalší fakt, ktorý nás zrejme čaká – jesenná vlna nebude taká krátka, ako sa sprvu odhadovalo. Okrem toho sa prvýkrát počas tretej vlny dostala pozitivita PCR testov nad 15 percent. „To je dosť veľa, za cca. 2-3 týždne sme prešprintovali spojnicu medzi dobrým stavom v lete do machule zlého stavu na jar (v PCR testoch sme teda takmer presne tam, kde sme boli 21.10.2020 a tiež 23.3.2021, a už len 23 dní späť do čierneho februáru). Testujeme síce trochu viac ako minulý týždeň, ale v ohniskách nám uniká stále viac a viac infikovaných,“ upozornil matematik s tým, že čím viac infikovaných uniká v dátach, tým viac nových ohnísk sa vytvára, čo platí najmä pre školy. Avšak, ako dodal, nie každý kašlík a soplík u detí musí automaticky hneď znamenať koronavírus, pretože malé deti sú náchylnejšie na sezónne choroby, ako sú chrípka či prechladnutie.
Zhoríme do tla
Problémom podľa Kollára je najmä to, že sa posledné týždne priemerne spraví 10-tisíc testov denne, ale podľa matematika by sa ich malo robiť aspoň 15-tisíc. Záujem o testovanie je údajne najväčším problémom, pretože v niektorých regiónoch sa údajne nedá včas a jednoducho objednať. „Lebo všetci dobre vieme, ako nám pomohlo testovanie antigénovými testami pred rokom, tí ktorí to nevedia, si môžu so zaprením pozrieť akýkoľvek katastrofický film venovaný epidémiám. Nebude to presné, ale ak by šli pozrieť na jar do slovenských nemocníc, neviem, neviem,“ poukázal s tým, že prvýkrát od jari nám stúpla pozitivita antigénových testov na 2 percentná a dostali sme sa tak zhruba na úroveň z polovice novembra minulého roka, kedy prebiehalo druhé kolo plošného testovania.
Kollár poukázal aj na ďalší zaujímavý paradox – čím je situácia na Slovensku horšia, tým menej antigénových testov sa urobí. Rovnako tak aj záujem o očkovanie. „Ľudia na potrebu testovania stále viac a viac dlabú. To nie je dobrá správa, keďže práve oni sú najpravdepodobnejšími cieľmi nových infekcií. Predpokladáme, že okolo ohnísk začínajú už častejšie vznikať ohniská v ich okolí. Horíme lokálne až do tla,“ konštatoval.
Kollár na záver sumarizoval to, čo nás čaká a neminie – vrchol príde neskôr, ako sa očakávalo, vlna bude dlhšia, ako sa pôvodne predpovedalo, v regiónoch, kde doteraz bola situácia relatívne stabilná, sa začne postupne zhoršovať, a to aj v prípade tzv. žolíkových okresov ako je Šaša, Galanta, Bratislava, Dunajská Streda a Trnava. Napriek tomu predpokladá, že kapacita nemocníc bude aj po reprofilizovaní stačiť a tým pádom by sa nemalo stať, že sa človek s ťažkým priebehom koronavírusu nedostane do nemocnice. Školy sa zrejme zatvárať nebudú, ani niektoré univerzity.
„Ak sa nemýlim, tak tento týždeň konči aj očkovacia lotéria, zajtra máte všetci poslednú šancu sa zaregistrovať (ja to určite nestihnem), ktorá prebiehala v čase systematického poklesu záujmu o očkovanie a trend nezmenila vôbec. Viac ako 100 000 výhier, viac ako 20 miliónov Eur. Som skalopevne presvedčený, že Útvar hodnoty za peniaze aj Inštitút finančnej politiky (ne)vyhodnotilo, že 20+ mega helicopter money na lotériu bolo určite dôležitejšie ako platby za zdravotné úkony poisťovniam,“ napísal na záver ironicky s tým, že výhercovia určite peniaze minú zodpovednejšie, keďže byť zdravý, je výhra sama o sebe.
