BRATISLAVA - Prezidentka SR Zuzana Čaputová v pondelok podpísala novelu zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách. Odobrila tak legislatívne zmeny, na základe ktorých bude vlastník verejného vodovodu povinný zabezpečiť sledovanie kvality surovej vody.
"Vlastník verejného vodovodu je povinný zabezpečiť sledovanie kvality surovej vody, vykonávanie odberu vzoriek takejto vody v mieste odberu a vykonávanie ich rozboru a zistené hodnoty výsledkov odovzdávať ministerstvom poverenej právnickej osobe, poverená právnická osoba tieto údaje zverejňuje v ich úplnom znení do 30 dní od ich doručenia na svojom webovom sídle," píše sa v novele.
Legislatívna úprava tiež hovorí, že spomínané údaje nemožno v rámci zmluvných vzťahov označiť za dôverné ani za predmet obchodného tajomstva podľa Obchodného zákonníka. Účinnosť novela nadobudne 1. januára 2022.
Obce od roku 2025 zavedú triedený zber i na textil
Obce majú od roku 2025 zabezpečiť triedený zber aj na textil. Zakázať sa má tiež ukladanie bioodpadu z obchodov a distribúcie na skládku. Vyplýva to z novely zákona o odpadoch, ktorú v pondelok podpísala prezidentka Zuzana Čaputová. Informoval o tom hovorca hlavy štátu Martin Strižinec. Novela reaguje aj na problémy aplikačnej praxe, najmä v oblasti nakladania s komunálnym odpadom v obciach.
Cieľom novej legislatívy je sprehľadniť systém nakladania s triedeným odpadom v obciach vo vzťahu k organizáciám zodpovednosti výrobcov (OZV), ktoré v nich pôsobia. Upravujú sa ustanovenia týkajúce sa zmlúv medzi OZV a obcou. Ďalej sa novelou precizujú povinnosti OZV a ustanovenia týkajúce sa vyrovnanosti systému OZV – výrobcovia – obce. Úpravy sa týkajú aj správy o činnosti OZV za predchádzajúci rok a štvrťrok. Cieľom je zabezpečiť transparentné vykazovanie údajov vo vzťahu k zabezpečovaniu združeného nakladania s vyhradeným prúdom odpadov vrátane financovania.
Nová legislatíva upravuje ciele recyklácie plastových obalov pre OZV. Na budúci rok by mala byť miera zrecyklovaných plastových obalov 40 percent, v roku 2024 by malo ísť o 34 percent. V roku 2025 by malo ísť o 35 percent, 36 percent by mali OZV dosiahnuť v roku 2027. V roku 2030 by mala byť miera 42 percent.
Novelou zákona sa tiež zavádza povinnosť distribuovať nápoje rovnakého druhu aj v opakovane použiteľných obaloch. Vychádza to z Programu predchádzania vzniku odpadu SR na roky 2019 – 2025 a taktiež pre ciele recyklácie v súvislosti so spustením zálohového systému jednorazových obalov na nápoje. Od 1. januára 2022 by to nemalo platiť pre predajne s plochou menšou ako 100 štvorcových metrov.
Súčasťou legislatívy je aj to, že pôvodca odpadu je aj každý prenajímateľ objektu či správca obchodného centra, ktorý plní poplatkovú povinnosť za poplatníka a zároveň zabezpečuje zhromažďovanie vytriedených zložiek komunálnych odpadov z iných zdrojov svojich nájomcov. Takisto sa zavádza povinnosť pre toho, kto vykonáva triedený zber, ponúknuť odpad na materiálové zhodnotenie najmenej dvom recyklačným zariadeniam.
Stanovili sa tiež pravidlá výpočtu dosahovania cieľov na prípravu na opätovné použitie a recykláciu komunálneho odpadu, ako aj cieľa na zníženie množstva komunálneho odpadu zneškodneného skládkovaním. Spresňujú sa tiež pravidlá o tom, čo sa môže a nemá započítať do plnenia cieľov. Cieľom má byť poskytovať Európskej komisii reálne údaje o tom, aké množstvá odpadov sa v skutočnosti recyklujú a pripravujú na opätovné použitie.
Zakázať sa má aj energetické zhodnocovanie odpadu po dotriedení, ak je možné ho ešte zrecyklovať. Zariadenia na recykláciu už teda budú musieť takýto odpad prijať, vyplýva z materiálu. Orgány odpadového hospodárstva by tiež podľa novely mohli udeliť súhlas na prevádzkovanie zariadenia na recykláciu lodí a schválenie plánu na recykláciu. Niektoré jednorazové obaly na nápoje by mohli byť uvádzané na trh do 31. januára 2022 alebo distribuované do 30. júna 2022.
Upraví sa aj oblasť ochrany osobných údajov zosnulých
Oblasť ochrany osobných údajov zosnulých osôb sa upraví. Prezidentka Zuzana Čaputová v pondelok podpísala novelu zákona o ochrane osobných údajov, ktorá zmeny prináša. Informoval o tom jej hovorca Martin Strižinec. Poslanci parlamentu pri predložení návrhu hovorili o bariérach napríklad pri budovaní pietnych pamätníkov i pri vedení virtuálnych cintorínov, archívov či dokumentácie vojnových zločinov.
"Cieľom návrhu zákona je efektívna úprava zákona o ochrane osobných údajov v časti, ktorá v súčasnosti predstavuje bariéru pre budovanie významných pietnych pamätníkov symbolizujúcich pamäť nášho národa, vzdávajúcich úctu obetiam, ktorých smrť otriasla našou spoločnosťou a našimi dejinami, či bariéru pre mnohé pietne akcie spojené s uctením si týchto obetí," uviedli predkladatelia v odôvodnení návrhu. Priblížili, že ide najmä o osoby padlé v bojoch za oslobodenie od nacizmu, obete zápasu za demokraciu na Slovensku, obete holokaustu, zločinov proti ľudskosti či genocídy a príslušníkov bezpečnostných zborov SR padlých pri plnení služobných povinností.
Doterajšie znenie zákona podľa predkladateľov spôsobovalo ťažkosti v praxi aj pri vedení virtuálnych cintorínov, súkromných archívov, dokumentácii vojnových zločinov, usporadúvaní podujatí v súvislosti s pripomínaním si vojnových zločinov, napríklad čítanie mien umučených, pamätníky s menami padlých a podobne.
Po novom bude v zákone jasne definované, že sa nevzťahuje na spracúvanie osobných údajov zosnulých osôb, "ku spracovaniu ktorých dochádza na vedecký účel, na štatistický účel, na účel umeleckej činnosti, tlačového spravodajstva, rozhlasového a televízneho vysielania, archivácie, dokumentačnej činnosti, historického výskumu, činností pohrebísk, umiestnenia pamätníkov a pamätných tabúľ, konania spomienkových podujatí a piety v rozsahu nevyhnutnom pre jeho naplnenie". Má ísť o zúženie výnimky.
Upravuje sa i zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Do tejto legislatívy sa pretavia obdobné zmeny ako pri novelizácii zákona o ochrane osobných údajov. Účinnosť má novela nadobudnúť od 1. novembra 2021.
Mobilita pracovníkov vo vodnej doprave
V odvetví vnútrozemskej vodnej dopravy dôjde k uľahčeniu mobility pracovnej sily. Odborná spôsobilosť kvalifikovaných pracovníkov vodnej dopravy totiž bude uznávaná v celej Európskej únii (EÚ). Vyplýva to z novely zákona o vnútrozemskej plavbe z dielne Ministerstva dopravy a výstavby (MDV) SR, ktorú v pondelok podpísala prezidentka SR Zuzana Čaputová.
Ministerstvo dopravy v doložke vplyvov konštatuje, že je nevyhnutné zosúladiť podmienky odbornej spôsobilosti pre všetkých členov posádky plavidla vrátane osôb zasahujúcich v núdzových situáciách na palubách osobných lodí a tiež osôb poverených dopĺňaním paliva do plavidiel používajúcich skvapalnený zemný plyn ako palivo v rámci celej EÚ a zároveň zlepšovať zručnosti a zamestnateľnosť mladých ľudí v tomto odvetví. Tiež sa harmonizuje vydávanie preukazov odbornej spôsobilosti, služobných lodníckych knižiek a lodných denníkov v súlade so vzormi na tieto doklady podľa vykonávacieho nariadenia Komisie.
Dopravný úrad bude zároveň ustanovený za vnútroštátny orgán, ktorý bude plniť funkciu jednotného kontaktného miesta pre Európsku databázu trupov plavidiel a Európsku komisiu a ostatné členské štáty EÚ. Ustanovený by mal byť tiež za jednotné kontaktné miesto pre Databázu odborných spôsobilostí členov posádky plavidla EÚ, ktoré zabezpečí vzájomné prepojenie elektronickej evidencie preukazov, dokladov a osobitných povolení vydávaných Dopravným úradom členom posádok plavidiel a elektronickej Databázy odborných spôsobilostí členov posádky plavidla EÚ.
Návrhom zákona sa upravuje aj oblasť odbornej a zdravotnej spôsobilosti členov posádky plavidla, kompetencie a povinnosti MDV a Dopravného úradu v tejto súvislosti, vydávanie preukazov a dokladov odborných spôsobilostí členov posádky plavidla vrátane osobitných povolení a ich obnovovanie. Rezort dopravy v dôvodovej správe zdôraznil, že vnútrozemská vodná doprava je nákladovo úsporný a energeticky účinný druh dopravy, ktorý by sa mohol využívať efektívnejšie na podporu cieľov EÚ v oblasti energetickej účinnosti, rastu a priemyselného rozvoja.
