BRATISLAVA – Sú mimoriadne vzácne, mnohí lekári sa bez nich nezaobídu a v súčasnosti je ich ako šafranu. Áno, reč je o zdravotných sestrách. Nemocnice aj ambulancie však hovoria, že ich personálny stav je hlboko poddimenzovaný. Mnohí však hovoria, že ak by sa vzdelávanie sestier vrátilo do stavu, aký bol v minulosti, situácia by sa zlepšila. Čo na to ministerstvo zdravotníctva?
V minulosti sa zdravotné sestry stali sestrami po tom, ako zmaturovali na strednej škole zdravotníckej v odbore zdravotná sestra. V súčasnosti je síce rovnaký odbor k dispozícii, avšak, študenti, ktorí túto školu úspešne dokončia, nemajú rovnaké právomoci, ako zdravotné sestry v minulosti. Na to, aby sa stali plnohodnotnými sestrami, musia vyštudovať vysokú školu. A to nie každému sa chce.
Archívne VIDEO Lekári buchli do stola: Situácia v našich nemocniciach je neznesiteľná!
Podľa ministerstva zdravotníctva v súčasnosti prebieha rovnaké vzdelávanie sestier, ako v iných krajinách Európskej únie. A to v súlade s legislatívou, ktorú Slovensko pri vstupe do únie transponovalo do našich právnych predpisov. „Nedostatok sestier nie je možné pripisovať iba zmene vzdelania, keďže rovnaký problém majú aj ostatné krajiny EÚ. Z praxe založenej na dôkazoch sa potvrdzuje, že vyššie vzdelanie a zrelší vek absolventov v povolaní sestra zlepšuje kvalitu zdravotnej starostlivosti a bezpečnosť pacienta,“ vysvetlili z rezortu zdravotníctva. Podľa ich slov táto zmena nezasiahla len vzdelávanie sestier, ale aj lekárov, farmaceutov či pôrodných asistentiek, ktoré sú viazané reguláciou povolania.
Stovky absolventov
Aké sú však čísla? Podľa ročenky Národné centra zdravotníckych informácií z roku 2019 ukončilo štúdium v odbore ošetrovateľstvo druhý stupeň vysokoškolského štúdia 262 absolventov. „Zo štatistiky Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek vyplýva, že v systéme zdravotnej starostlivosti je približne 20% sestier s vyšším ako bakalárskym vzdelaním (Mgr., PhDr., PhD., Doc. Prof.). Pre doplnenie uvádzame, že magisterský stupeň vzdelania v odbore ošetrovateľstvo nie je potrebný pre získanie odbornej spôsobilosti sestry. Pre výkon tohto povolania stačí I. st. vysokoškolského vzdelania v odbore ošetrovateľstvo alebo vyššie odborné vzdelanie v odbore diplomovaná všeobecná sestra,“ upozornilo ministerstvo.
Nebolo by však pre sestry motivujúce, aby sa po skončení strednej školy rovno stali sestrami? Podľa ministerstva zdravotníctva je pre nich motivujúce byť najmä dobre zaplatený, mať vyhovujúce prostredie a byť akceptovaný odbornou aj laickou verejnosťou. „Pre súčasnú generáciu sestier nie je podľa nášho názoru motivujúce mať nižšie vzdelanie ako iní zdravotnícki pracovníci, napr. pôrodná asistentka, nutričný terapeut, zdravotnícky záchranár, fyzioterapeut, atď,“ konštatovali z ministerstva.
Dobré správy?
Podľa ich slov je dôležité, že odborná príprava na povolanie sestra prebiehať tri až štyri roky v závislosti od formy študijného programu. Avšak, majú aj dobré správy. „MZ SR pripravuje niekoľko opatrení na zlepšenie pracovných podmienok a odmeňovania zdravotníckych pracovníkov, a to nie len pre sestry v praxi, ale aj pre študentov, ktorí sa pripravujú na výkon povolania,“ upozornili s tým, že okrem toho pripravujú aj legislatívne zmeny na rozšírenie kompetencií sestier či zmenu ich platového ohodnotenia.
Okrem toho zdravotné sestry a aj lekári v súčasnosti zažívajú mimoriadne stresujúce obdobie z dôvodu pandémie koronavírusu a napríklad pediater Peter Visolajský nedávno uviedol, že z JIS oddelenia u nich v nemocnici podali všetky sestry výpovede, na ďalšom boli všetky vo výpovednej lehote. „Národné centrum nám preložilo pacienta v ťažkom stave z dôvodu, že sestry na JIS dali výpoveď. Preložili ho na našu JIS, kde sú všetky sestry už mesiac vo výpovednej lehote a nemáme za ne náhradu. Čo je väčší obraz kolapsu?“ povedal nedávno pre portál Startitup.
Ako uviedli z ministerstva, na základe odpovedí zamestnávateľov po skončení druhej vlny pandémie neboli v niektorých nemocniciach podané žiadosti o ukončenie pracovného pomeru z dôvodu dôchodku či iného dôvodu. „Je však dôležité identifikovať dôvodnosť týchto výpovedí (bez ohľadu na profesiu), pretože v mnohých prípadoch je najčastejšou príčinou demotivujúce odmeňovanie, zlé pracovné podmienky, medziľudské vzťahy a čiastočne aj o manažérske zlyhania,“ upozornilo ministerstvo s tým, že po skončení druhej vlny si rezort zisťoval u poskytovateľov počet sestier, ktoré požiadali o ukončenie pracovného pomeru, no hromadné podávanie výpovedí sa údajne nepotvrdilo.
