BRATISLAVA Koronakríza nám hlboko zasiahla do peňaženiek. Niektorí stratili prácu, iní museli byť povinne zatvorení, ďalší majú problémy doteraz. Štát im aspoň čiastočne podal pomocnú ruku a rozhodol sa im aspoň trochu pomôcť. Niektorí špekulanti sa však rozhodli pýtať si ťažké peniaze. Transparency International Slovensko sa rozhodlo pozrieť na to, koľko peňazí štát vyčlenil na boj s následkami pandémie a kto si ako prilepšil. Niektoré sumy sú doslova astronomické!
„Na boj s pandémiou štát už minul takmer osem miliárd eur, je to na naše pomery závratná suma,“ povedal premiér Eduard Heger (OĽaNO) pri odpočte svojich prvých sto dní v kresle predsedu vlády. Ministerstvo financií na čele s expremiérom Igorom Matovičom vtedy vysvetlilo, že v sume sú započítané všetky výdavky štátu v boji s následkami pandémie – pandemické PN a OČR, odpúšťanie daní a odvodov, zvýšené výdavky v zdravotníctve a podobne. Veľkú časť však tvoria aj dotácie pre podnikateľov či zamestnancov podnikov, ktorých sa pandémia a s ňou spojené reštrikcie najviac dotkli.
Ide o veľké mnžstvo ľudí, ktorí by bez pomoci štátu nevyžili, ale aj takí, ktorých podniky by pandémiu určite neprežili. Najviac počas pandémie trpeli obchody, služby, gastropodniky, fitness centrá a športové centrá či cestovný ruch. Transparency International Slovensko sa teraz v spolupráci s OZ Alvaria pozreli na to, ako štát dotácie prerozdelil. Vytvorili špeciálnu aplikáciu, prostredníctvom ktorej môžu aj bežní ľudia sa pozrieť na to, koho štát najviac podporil a kto bol v žiadostiach najúspešnejší. Prišli na viaceré zaujímavé skutočnosti.
Volkswagen, U.S. Steel či Železiarne Podbrezová
„Čo nám teda aplikácia hneď na prvý pohľad ukáže? V prvom rade jasnú dominanciu schémy Prvá pomoc na náhradu miezd pre podnikateľov, živnostníkov a zamestnancov, ktorých prevádzky museli byť kvôli korone na čas zatvorené alebo obmedzené. Úrady práce medzi marcom 2020 a júnom 2021 prerozdelili medzi vyše 166-tisíc žiadateľov už 1,97 miliardy eur. Druhá najväčšia schéma, ktorou je podpora na nájomné pre podnikateľov od ministerstva hospodárstva, naproti tomu doteraz pomohla necelým 20-tisíc žiadateľom celkovo za 134 miliónov eur,“ vysvetlili z Transparency International. Ako dodali, najvyššiu celkovú podporu vo výške takmer 34-tisíc eur získali individuálni žiadatelia z inej schémy rezortu hospodárstva. Tá je zameraná na pomoc pri výpadkoch tržieb súkromných prevádzkovateľov autobusovej dopravy.
Podľa ich názoru zrejme nikoho neprekvapí, že vzhľadom na objem podpory desiatku celkovo najúspešnejších firiem tvorí TOP 10 žiadateľov podpory Prvej pomoci. „Nepotrebovali na to čerpať štátnu pomoc ani zo žiadnej inej schémy. Absolútne najvyššiu podporu zo štátneho rozpočtu získali automobilka Volkswagen (25,1 milióna eur), košické železiarne U.S. Steel (17,8 milióna) a Železiarne Podbrezová (8,9 milióna),“ uviedlo Transparency International. Štvrtou najúspešnejšou firmou je firma zaoberajúca sa cestovným ruchom – spoločnosť Tatry mountain resorts s výskou podpory 7,2 milióna eur.
Avšak, v rovnakom odvetví sú následne medzi prvým a druhým najúspešnejším žiadateľom veľké rozdiely. Kým TMR získalo z podpory Prvej pomoci vyše 7 miliónov eur, druhá najúspešnejšia firma Medusa Restaurants v rámci podpory Prvej pomoci získala vyše 2 milióny eur. Táto spoločnosť však získala podporu aj z ministerstva hospodárstva na nájomné vo výške viac ako 700-tisíc eur.
Relatívne úspešnými žiadateľmi sú aj iné známe spoločnosti – napríklad prepravná spoločnosť DHL Exel získala z podpory Prvej pomoci 2,7 milióna eur. Obľúbený obchod Pepco Slovakia vyše 2,3 milióna eur z Prvej pomoci vyše 763-tisíc eur na nájomné. Kníhkupectvo Panta Rhei získala takmer 2 milióny eur z Prvej pomoci a vyše 755-tisíc eur na nájomné. Spoločnosť AAA auto získala 2,6 miliónov z Prvej pomoci, obchod s obuvou CCC vyše 1,7 milióna eur, Obi 1,3 milióna eur z Prvej pomoci. Naopak, najmenej získala firma Art in Style, ktorej bolo z balíka Prvej pomoci vyčlenené ani nie 5 eur.
Slabé tržby, vysoké dotácie
Ako TIS dodalo, na žiadateľov sa dá pozerať aj inou optikou, a to, aký podiel tvoria koronadotácie z celkových predpandemických tržieb spoločností z roku 2019. Podľa ich slov by najúspešnejší žiadateľ v tejto skupine bola firma Andiamo Taverna s.r.o.. Tá poskytuje občerstvenie v košickom Auparku. Za rok 2019 vykazovali tržbu 285 eur a z pandemickej Prvej pomoci získali celkovo 323 452 eur. Na každé zarobené euro v roku 2019 tak dostali 1135 eur. Avšak, firma vznikla len v roku 2019 a naplno sa rozbiehala v roku 2020, kedy na Slovensku a na celom svete začala zúriť koronakríza. V roku 2020 sa jej tržby vyšplhali na 1,8 milióna eur.
„Ak si rovnakou optikou porovnáme získané dotácie a tržby už za pandemický rok 2020, na každé zinkasované euro sa najväčší balík dotácií podarilo získať bratislavskej firme ZELINA Architektonická kancelária, spol. s r.o. Hoci táto architektonická kancelária vznikla už v roku 2002, v prvom roku pandémie (2020) vykázala podľa Finstatu tržby iba vo výške 2 eurá a stratu cez 44-tisíc eur. Pri dotácií 5040 eur z Prvej pomoci tak na každé euro tržieb z roku 2020 získala počas koronakrízy od štátu 2520 eur,“ vysvetlilo Transparency International.
Miliónové podvody
Aj v tomto prípade sa však objavili isté spoločnosti, ktoré našli „dieru“ v žiadostiach a rozhodli sa to využiť. Podľa TIS sú pochybných desiatky žiadostí za vyše 1,4 milióna eur.
„Dohody na podporu zamestnanosti z úradov práce sa v registri zmlúv zverejňujú s nevyplnenými sumami, dotácie na nájomné z ministerstva hospodárstva sa pre zmenu vyplácajú úplne bez zmlúv, len na základe podnikateľmi deklarovanej (a ťažko kontrolovateľnej) výšky nájmov. Zraniteľná na podvody sa ukázala predovšetkým posledná spomínaná schéma, keď sme len my v Transparency poukázali na podozrivé čerpanie dotácií za milióny eur,“ uviedlo TIS s tým, že išlo napríklad o prípad prievidzského hotela Magura, bojnického penziónu Zefír, bratislavských mestských poslancov, ale aj spolumajiteľa hokejového klubu Slovan Bratislava a ich rodinný zlatý vláčik.
Poslednej spomenutej firme sa podarilo uspieť až v štyroch schémach – a to v Prvej pomoci, v schéme dotácií na nájomné, cestovný ruch a aj autobusovú dopravu. „Biznis s okružnými jazdami po Bratislave zabezpečujú manželia Pavol a Svetlana Hofstädterovci cez sieť firiem, ktoré si výrazne prilepšili najmä cez dotácie ministerstva hospodárstva na nájom priestorov. Tie si ich firmy prenajímajú aj medzi sebou. Celkovo z dotácií od štátu získali už cez 300-tisíc eur, čo je omnoho viac ako všetky známe cestovné kancelárie. Ministerstvo hospodárstva aktuálne oprávnenosť dotácií pre tieto spoločnosti preveruje,“ uviedlo na záver TIS.
