BRATISLAVA - Po tom, ako Maroš Žilinka v jeden deň zrušil obvinenia Jaroslavovi Haščákovi a Vladimírovi Pčolinskému, sa doslova spustilo peklo. Začalo sa hovoriť o snahe zúžiť sporné ustanovenie Trestného poriadku, paragraf 363, ktoré dáva možnosť Generálnej prokuratúre SR zrušiť obvinenie či trestné stíhanie. Na túto snahu zareagovala Slovenská advokátska komora, ktorá tvrdí, že je to neakceptovateľné!
V právnom štáte je neakceptovateľné uvažovať o zmene právnej normy iba z dôvodu zákonného, ale nepopulárneho rozhodnutia. Zmena akéhokoľvek právneho inštitútu motivovaná aktuálnou reakciou verejnosti na individuálne rozhodnutie je v rozpore s ústavným princípom predvídateľnosti a stability právneho poriadku.
Zmeny zákona len kvôli konkrétnych kauzám aj historicky vždy vniesli pachuť zneužívania moci na politické ciele, čo v 21.storočí v Európskej únii nemôžeme dopustiť.
Demokraticky zvolené inštitúcie, ktoré majú ústavné kompetencie a každý verejný činiteľ alebo politický predstaviteľ, musia ísť príkladom pri rešpektovaní ústavy a ústavných práv, osobitne ak ide o otázku osobnej slobody a trestnej politiky štátu. Znižovanie dôveryhodnosti jednotlivých ústavných inštitúcií a ich predstaviteľov len preto, že plnením svojich zákonných povinností nenapĺňajú politické predstavy a očakávania, je neakceptovateľné. Takýmto prístupom sa prehlbuje dezilúzia občanov a ich dôvera v inštitúcie ako také.
Inštitút zrušenia právoplatných rozhodnutí generálnym prokurátorom v prípravnom konaní v drvivej väčšine prípadov zvrátil nezákonnosť rozhodnutí prokurátorov, či už v prospech alebo neprospech obvinených. Systém bŕzd a protiváh prípravného konania je nevyhnutný pre zachovanie dôvery občanov v to, že Slovenská republika nie iba formálne, ale aj materiálne napĺňa základné atribúty právneho štátu.
Zodpovedným za zákonnosť prípravného konania, „dominus litis - pán sporu“, je v každom právnom štáte zástupca štátu. V prípade Slovenska je to prokurátor. Spochybňovanie tejto kompetencie je v rozpore s požiadavkou právneho štátu.
Budovaniu právneho štátu svedčí vždy rozvaha a pokora nositeľov politickej moci a nie náhlivé, do dôsledkov nepremyslené a politicky motivované arbitrárne rozhodnutia.
Uvádzame aj kontrolný zoznam rešpektovania právneho štátu podľa Benátskej komisie z 18. marca 2016, aktuálny kontrolný zoznam je postavený na šiestich elementoch a každý z nich je rozdelený na niekoľko aspektov:
1) Zákonnosť, vrátane transparentných, zodpovedných a demokratických procesov prijímania právnych predpisov,
a) Primát práva
b) Súlad so zákonmi
c) Vzťah medzinárodného a vnútroštátneho práva
d) Zákonodarná moc výkonnej zložky moci
e) Legislatívny proces
f) Výnimky v núdzových situáciách
g) Povinnosť implementovať zákony
h) Súkromné osoby spravujúce verejné veci
2) právna istota
a) Dostupnosť právnych predpisov
b) Dostupnosť súdnych rozhodnutí
c) Predvídateľnosť právnych predpisov
d) Stabilita a konzistentnosť práva
e) Legitímne očakávania
f) Zákaz retroaktivity
g) Nullum crimen sine legeand nulla poena sine legeprinciples
h) Res judicata
i) Prevencia zneužitia moci
3) zákaz svojvôle/arbitrárnosti
a) Zákaz diskriminácie
b) Rovnosť pred zákonom
c) Rovnosť v právach
4) prístup k spravodlivosti pred nezávislými a nestrannými súdmi, vrátane preskúmania správnych rozhodnutí,
a) Nezávislosť a nestrannosť súdov a sudcov
b) Autonómia prokuratúry
c) Nezávislosť advokátskej komory
d) Spravodlivý proces
e) Prístup k súdom
f) Prezumpcia neviny
g) Prístup k ústavnému súdu
5) rešpektovanie ľudských práv
6) zákaz diskriminácie a rovnosť pred zákonom
