BRATISLAVA - Nadácia Zastavme korupciu žiada vládu, aby splnila záväzok zo svojho programového vyhlásenia a úpravou právomoci generálneho prokurátora mu odňala možnosť zrušiť právoplatné uznesenie o obvinení. Na kabinet sa obracia v súvislosti s rozhodnutím Generálnej prokuratúry (GP), ktorá v utorok (31. 8.) zrušila viacero vznesených obvinení, medzi iným aj obvinenie bývalého šéfa SIS Vladimíra Pčolinského z korupcie.
archívne video
Nadácia upozorňuje, že v prípade generálneho prokurátora Maroša Žilinku i exšéfa tajnej služby ide o nominantov Sme rodina. "Aj keď sa Maroš Žilinka z rozhodnutia vylúčil a nechal rozhodovať svojho zástupcu, skutočnosť, že kontroverzné uznesenie Generálna prokuratúra verejnosti doteraz dôveryhodne nevysvetlila, vzbudzuje pochybnosti, či bolo nestranné,” uviedla riaditeľka Nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková.
MIMORIADNE Veľký deň na Generálnej prokuratúre! Stop v kauze Gorila: Haščák už nie je obvinený
Poukazuje pritom na to, že silná právomoc zastaviť akékoľvek trestné stíhania, ktorú má v rukách jedna osoba - generálny prokurátor alebo ním poverený námestník, je bez ďalších kontrolných mechanizmov ľahko zneužiteľná. Trestný poriadok by sa mal zmeniť podľa riaditeľky nadácie tak, aby GP nemohla rušiť právoplatné uznesenia o obvinení.
“Rozhodnutie o vine či nevine by malo byť vecou súdov a nie v rukách jedného človeka,” dodala Petková. GP SR zrušila obvinenia bývalému riaditeľovi SIS Vladimírovi Pčolinskému, podnikateľovi Zoroslavovi Kollárovi, generálny prokurátor tiež zrušil obvinenie voči finančníkovi Jaroslavovi Haščákovi, bývalému riaditeľovi kontrarozviedky SIS Ľubomírovi Arpášovi a voči Arpášovej manželke.
Kyselica hovorí o novelizácii
Sporná časť Trestného poriadku, vďaka ktorej môže generálny prokurátor zrušiť rozhodnutie v prípravnom konaní, by sa mala modifikovať. Myslí si to poslanec Národnej rady (NR) SR Lukáš Kyselica (OĽANO), ktorý chce začať diskusie o novelizácii s ministerstvom spravodlivosti, ako aj s poslancami. Legislatívu by navrhoval zmeniť tak, aby mimoriadny opravný prostriedok mohol generálny prokurátor využiť až v prípade, keď sa využili ostatné opravné prostriedky.
Upozornil, že zúženie paragrafu si dala vláda aj do programového vyhlásenia. "Inštitút použitia mimoriadneho opravného prostriedku podľa paragrafu 363 Trestného poriadku by sa podľa môjho názoru mal použiť len pri zastavení trestného stíhania," napísal Kyselica na sociálnej sieti. Zrušiť by sa malo podľa neho využitie mimoriadneho opravného prostriedku pri preskúmavaní vznesenia obvinenia. "Fáza vznesenia obvinenia je len časť trestného konania, kým dôjde k právoplatnému odsúdeniu páchateľa trestného činu. Logika veci hovorí, že mimoriadny opravný prostriedok prichádza do úvahy až vtedy, ak boli vyčerpané riadne opravné prostriedky, ale nie v čiastkových rozhodnutiach v neskončenej veci," doplnil.
Paragraf sa podľa neho nadužíva. Inšpirovať by sme sa podľa Kyselicu mali úpravou z Českej republiky. Generálny prokurátor by mohol zrušiť rozhodnutie napríklad v prípade, pokiaľ vyšetrovateľ zastaví trestné konanie alebo ho postúpi, a tak sa podozrivý nestíha a prípad sa dostane "do zásuvky".
Remišová chce mimoriadnu koaličnú radu
Vicepremiérka a líderka Za ľudí Veronika Remišová chce mimoriadnu koaličnú radu k otázke právomocí generálneho prokurátora a využívaniu sporného paragrafu 363 Trestného poriadku. Na sociálnej sieti uviedla, že chce v tejto súvislosti kontaktovať aj predstaviteľov prokurátorskej samosprávy. Hovoriť chce o zmene pravidiel, ako aj o zmene doterajšej štruktúry a komplexnejšej reforme fungovania prokuratúry.
"Existencia, a hlavne reálne využívanie sporného paragrafu 363 Trestného poriadku tak, ako to urobila Generálna prokuratúra (GP) SR, spôsobuje vážnu nerovnováhu v demokratickom systéme a v právnom štáte. Je neprijateľné, aby rozhodnutím jedného človeka bola zmarená viacročná práca a zákonné rozhodnutia vyšetrovateľov, prokurátorov, ale aj mnohých sudcov prakticky celej súdnej sústavy SR," namieta Remišová.
Vicepremiérka tvrdí, že na tento sporný paragraf upozorňovala, ešte kým bola v opozícii, a ambícia jeho úpravy sa dostala aj do programového vyhlásenia vlády. Podľa slov Remišovej sa aktuálne ukazuje, aké dôležité bolo "takéto kľúčové protikorupčné opatrenia prijímať okamžite po vzniku vlády". Otvoriť chce diskusiu aj o zmene pravidiel i doterajšej štruktúry prokuratúry, ako aj o komplexnejšej reforme jej fungovania.
Koalícia pritom pred rokom novelizovala zákon o prokuratúre. Upravovala vtedy najmä oblasť voľby generálneho prokurátora, aby sa o funkciu mohol uchádzať aj neprokurátor. Rozšíril sa tiež okruh inštitúcií, ktoré kandidátov môžu navrhovať. Programové vyhlásenie vlády hovorí, že "vláda SR bude dôsledne trvať na dodržiavaní zákazu negatívnych pokynov a okrem iného v tejto súvislosti preskúma zúženie právnej úpravy paragrafu 363 Trestného poriadku tak, aby zodpovedala jej pôvodnému zmyslu". Vláda zatiaľ tento paragraf neupravila.
SaS vyzýva Žilinku, aby predstúpil pred verejnosť
Strana Sloboda a Solidarita (dôrazne apeluje na generálneho prokurátora Maroša Žilinku, aby sa konečne postavil pred verejnosť a vysvetlil použitie paragrafu 363 Trestného poriadku. Sloboda a Solidarita to uviedla vo svojom stanovisku.
"Je neprijateľné, aby Maroš Žilinka jasne nevysvetlil, prečo prepustil na slobodu nielen Vladimíra Pčolinského, ale aj zrušil obvinenia Jaroslava Haščáka. Pri verejnom vypočúvaní kandidátov na generálneho prokurátora sme od Maroša Žilinku dostali sľub transparentnosti a otvorenosti. Dva dni po použití paragrafu 363 sa deje presný opak. Aj po zverejnení uznesenia o dôvodoch prepustenia Pčolinského ostávajú viaceré otázky. Takto sa dôvera v právny štát nebuduje, veríme, že si to uvedomuje aj generálny prokurátor. Ľudia vo voľbách odmietli systém ´našich ľudí´ a strana SaS bude takúto vôľu ľudu aj presadzovať," uviedol poslanec NR SR za SaS a tímlíder pre spravodlivosť Alojz Baránik.
