BRATISLAVA - Policajti nedávno mimoriadne potešili motoristickú verejnosť. Dôvodom boli zmeny v rýchlosti na bratislavskom obchvate. Od Incheby až po výjazd na Vajnory totiž budú môcť vodiči jazdiť rýchlosťou až 130km/h! Kým primátor hlavného mesta hovorí o prevažujúcich negatívach zvýšenej povolenej rýchlosti, dopravný analytik tvrdí opak.
Odbitím štvrtkovej polnoci sa motoristom splnil sen - po bratislavskom obchvate budú môcť jazdiť aj 130-kilometrovou rýchlosťou. Môže za to moderné líniové riadenie dopravy. Pre vodičov to znamená, že budú musieť sledovať značenia nad sebou, aby vedeli, ako diaľničiari regulujú rýchlosť v tom-ktorom jazdnom pruhu. To sa bude meniť v závislosti od dopravnej situácie na ceste. Nateraz budú novinky zavedené na bratislavskej diaľnici D1, teda medzi križovatkou Bratislava, Pečňa až po výjazd na Vajnory. Následne sa tento úsek predĺži od tunelu Sitina až po Jarovce.
Na novinky upozorňovala aj bratislavská dopravná polícia, ktorá vyzývala motoristov na obozretnosť. "V uvedenom úseku diaľnice je jazda v každom jazdnom pruhu individuálne regulovaná novým osadeným dopravným značením," napísala na sociálnej sieti.
Ktorých úsekov sa zmena týka?
Dôvodom, prečo sa kompetentní rozhodli k takémuto kroku, je snaha čo najviac eliminovať kolóny a čo najviac zlepšiť plynulosť cestnej premávky a zvýšiť tak jej bezpečnosť. Vodiči tak budú vedieť, kde sa majú pripraviť na kolónu, kde sú práce na cestách a tou sa bude prispôsobovať aj maximálna povolená rýchlosť. V prípade zhoršenia či závažných incidentov budú na značkách rozsvietené zodpovedajúce obmedzenia, zákazy a výstrahy, v ideálnych podmienkach budú dopravné značky zhasnuté.
Po obchvate bude zároveň možné v niektorých časových úsekoch jazdiť rýchlosťou 130 kilometrov za hodinu, a to v čase nižších dopravných intenzít a za priaznivých poveternostných podmienok. Počas dopravnej špičky treba počítať s výraznejším obmedzením rýchlosti. To však nie je všetko. V budúcnosti chcú diaľničiari predĺžiť systém líniového riadenia na diaľnicu D1 až po Senec, na diaľnici D2 po budúci uzol Bratislava (v súčasnosti Stupava). Aplikované bude tiež na stavbách obchvatu Bratislavy, teda na diaľnici D4 od Jaroviec po Raču a na rýchlostnej ceste R7 v úseku Bratislava, Nivy - Bratislava, juh.
Problémy s MHD?
Reakcie na novinky na seba nenechali dlho čakať. K zmenám na diaľnici sa vyjadril aj napríklad primátor Bratislavy Matúš Vallo. Ten podľa vlastných slov na jednej strane víta inteligentné riadenie dopravy na bratislavskom obchvate, ale na druhej strane hovorí, že negatíva prevyšujú jeho benefity. Obáva sa totiž zvýšenej hlučnosti či vyšších emisií v meste.
"Vyššia rýchlosť môže zároveň znižovať aj bezpečnosť, najmä pri menších medzikrižovatkových vzdialenostiach a komplikovanom napájaní diaľničných križovatiek, ktoré bratislavský obchvat má," skonštatoval primátor na sociálnej sieti. Trendom v iných veľkých mestách je podľa neho skôr znižovanie rýchlosti na vnútromestských diaľniciach.
Okrem toho poukázal na to, že pre mesto by bol obrovský problém, ak by pre zvýšenú povolenú rýchlosť na diaľnici museli vylúčiť z obchvatu vozidlá MHD. "S týmto by sme ako mesto principiálne nemohli súhlasiť. Dopravný podnik Bratislava (DPB) síce nateraz získal dočasné výnimky k minimálnej povolenej rýchlosti pre autobusy MHD, ktoré jazdia po obchvate, tie však platia len do augusta 2022," poznamenal s tým, že by to znamenalo obrovské časové straty pre cestujúcich či nezanedbateľné zvýšenie nákladov na prevádzkovanie verejnej dopravy. So zrušením výnimky by totiž museli linky MHD, ktoré jazdia po obchvate, pretrasovať, pričom pre viaceré z nich neexistuje logická alternatíva. Týkalo by sa to najmä liniek 21, 65, 92, 96, 98, 192, 196 a aj tých, ktorých trasy DPB bude musieť zmeniť po dokončení rýchlostnej cesty R7.
Hlavné mesto deklaruje pripravenosť rokovať s Národnou diaľničnou spoločnosťou (NDS) a ministerstvom dopravy o riešeniach, ktoré zachovajú čo najviac benefitov inteligentného riadenia obchvatu, ale bez negatívnych dosahov na MHD a kvalitu života Bratislavčanov.
Bazovský: Benefity presahujú negatíva
Iný názor má dopravný analytik Ján Bazovský. Podľa jeho slov je takýto spôsob riadenia dopravy logický. „Sú na to totiž možnosti. Okrem toho sa to dá aj reálne aplikovať v praxi. Rýchlosť sa bude meniť podľa hustoty premávky alebo ročného obdobia, pretože je rozdiel, ak sa jazdí na relatívne suchej ceste a ak sa jazdí na vozovke, kde je súvislá vrstva snehu. A to najmä z hľadiska bezpečnosti cestnej premávky,“ vysvetlil Bazovský. A práve takýto systém dokáže všetky nástrahy, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť cestnej premávky, správne vyhodnotiť a tomu prispôsobiť najvyššiu povolenú rýchlosť. Pre vodičov to je podľa analytika obrovským prínosom.
Avšak, priznal, že sa zrejme nájdu aj takí, ktorí nový systém budú kritizovať. „V každom prípade, v porovnaní so súčasným stavom, aký je na obchvate Bratislavy, ide o obrovský posun,“ povedal. Poukázal ale na to, že v meste je oveľa viac pripájacích jazdných pruhov a je teda otázka, či systém dokáže umožniť 130-kilometrovú rýchlosť aj na úsekoch, kde sa pripájajú autá.
Dodal, že bezpečnosť cestnej premávky vychádza z plynulosti a ak tá je naozaj plynulá, je aj bezpečná. „Ak tam autá musia brzdiť, obmedzovať rýchlosť, tak už môže dochádzať k nehodám, prípadne k tomu, že autá prechádzajú z jedného jazdného pruhu do druhého. Napriek tomu si myslím, že pre Bratislavčanov a motoristov pôjde o veľký prínos,“ uzavrel.
