BRATISLAVA – Tento rok leto nebolo iba v znamení oddychu či dovolenky, ale aj strašiaka menom koronavírus. Pozornosť si vyslúžil najmä jeho delta variant, od ktorého sa očakáva, že nás ešte potrápi na jeseň počas tretej vlny. Štatistika ukázala, ako ju zvládli krajiny, kde majú nízku, alebo naopak vysokú zaočkovanosť. Rozdiel v počte obetí je markantný.
Za 22 dní v mesiaci júl sme mali na Slovensku 600 pozitívnych, čo vychádza na 28 prípadov denne. Za 22 dní mesiaca augusta máme pozitívnych už 1389 ľudí, v priemere teda na každý deň pripadá 63 prípadov. V priebehu jedného mesiaca sa počet nakazených delta mutáciou viac ako zdvojnásobil. Analytici z projektu Dáta bez pátosu však napriek tomu tvrdia, že čísla nakazených sú u nás veľmi nízke.
Prísna karanténa pre školákov
Štatisticky je veľmi malé číslo nakazených medzi deťmi do 15 rokov. Analytici však očakávajú, že počty infikovaných detí sa zmenia po otvorení škôl a príchode detí do interiérov, podobne ako vo Veľkej Británii a Nemecku. Poukazujú však na prísnu 14-dňovú karanténu, ktorú u nás bude musieť absolvovať celá trieda, stačí, ak budú mať čo i len jedného infikovaného. "Úspešné krajiny (UK, Švajčiarsko, Nemecko) izolujú LEN infikovaného a jeho súrodencov alebo len blízke okolie a na menej ako 14 dní (10 dní)," upozorňujú.
Ak u nás nepríde v tomto smere k zmene, budeme mať podľa nich veľmi pravdepodobne kvôli infikovaným deťom zatvorenú väčšinu tried v školách. "Izolácia spôsobí oneskorenie premorenia detí (čomu sa veľmi pravdepodobne nevyhneme) a budeme sa s deltou v školách boriť celý prvý polrok do konca januára," dodali.
Ako je to u starších ročníkov
Čísla tiež odhalili, že až 2/3 pozitívnych tvoria ľudia vo veku od 15 do 50 rokov. Ide o veľkú skupinu, ktorá predstavujú takmer 50 percent obyvateľstva. Je ich presne 2,7 milióna. "Sú mobilní, žijú aktívne, spoločensky, väčšina pracuje, boli na dovolenkách, aj v zahraničí," opísali ich analytici. Covid-19 navyše podľa nich relatívne dobre znášajú a predstavovali len 1/4 hospitalizovaných a len 3 percentá obetí v prvej a druhej vlne. Navyše je dnes polovica z nich zaočkovaná, čo bude mať zásadný vplyv oproti druhej vlne.
Starší ľudia od 50 do 75 rokov predstavujú 21 percent infikovaných. "Sú významne zaočkovaní - nad 60 percent a stále stúpajú ich počty. Je ich 1,6 milióna a predstavujú 30 percent obyvateľstva. Počty infikovaných sú prekvapivo nízke, čo asi súvisí s ich premorením z predchádzajúcej vlny," zhodnotili analytici. U tejto vekovej skupiny však nevedia dopad delta variantu odhadnúť. "Vysoká zaočkovanosť v kombinácii s vysokým premorením môže dosahovať 75-80 percentnú ochranu, čo sa blíži hodnotám, o ktorých bolo uvádzané, že sú cieľom pre "solídnu ochranu". Termínu kolektívna imunita sa vyhýbame (také neexistuje)," uviedli.
Skupina seniorov na 75 rokov predstavuje 3 percentá infikovaných. V porovnaní s inými krajinami Európy sú však na Slovensku veľmi slabo zaočkovaní. Vakcínu dostalo iba okolo 60 percent z nich a toto percento už veľmi nerastie. Je ich 333 tisíc a predstavujú 6 percent obyvateľstva. Počty infikovaných sú však v ich radoch mimoriadne nízke, čo podľa analytikov zrejme súvisí s ich premorením z predchádzajúcej vlny a s ich izoláciou.
Práve oni však predstavujú rizikovú skupinu a 130-tisíc neočkovaných môže aj vzhľadom na svoj zdravotný stav skončiť v nemocnici vo vysokom percente. "Tretina z hospitalizovaných v druhej vlne sa domov nevrátila, ale to by sa opakovať nemalo, lebo tých ohrozených druhá vlna bohužiaľ zmietla," pripomenuli.
Katastrofa v slabo zaočkovanom Gruzínsku
To, akú váhu má zaočkovanosť obyvateľstva počas delta vlny ukázali príklady zo zahraničia. Čísla hovoria pritom jasnou rečou. Ide aj o prípad 4-miliónového Gruzínska, ktoré nie je podľa analytikov ďaleko od Slovenska. So silnou delta vlnou zápasí už druhí mesiac a infikované majú už 4 percentá obyvateľstva.
Pre porovnanie, ak by sme to prepočítali na naše pomery, bolo by to 200-tisíc infikovaných ľudí za 60 dní. "Už dnes majú 1500 obetí v delta vlne a pri posune o 14 dní výpočet ukazuje, že im umierajú 2 percentá infikovaných. Ak im vlna po špičke dobehne, tak budú mať v delte 5 až 8-tisíc úmrtí. To by bolo u nás 6 až10-tisíc. Ale tomu sme sa určite vyhli," uviedli analytici.
Čo však treba pripomenúť je fakt, že zaočkovanosť v Gruzínsku aktuálne predstavuje 6 percent. Počas delta vlny to bolo pritom ešte menej, vakcínu tu malo od 2 do 3 percent obyvateľov.
Veľa očkovaných, málo obetí
Iná situácia je v Holandsku. Krajina, ktorá je 4-krát väčšia ako Gruzínsko má po delta vlne 125 obetí, teda 30-krát menej ako Gruzínsko. "Namiesto 2 percent je to 0,06 percenta. Tak to zatiaľ vychádza," uviedli analytici. A rozdiel? Holandsko nemá zaočkovaných 6 percent ako Gruzínsko, ale až 60 percent obyvateľstva.
Pre porovnanie, Island má zaočkovaných ešte viac, až 75 percent obyvateľov. V druhom mesiaci delta vlny však neregistruje ani jedinú obeť.
