BRATISLAVA – Nie je očkovanie ako očkovanie. Tí, ktorí sa na vakcíny proti koronavírusu pozreli pozornejšie už vedia, že k dispozícii sú očkovacie látky postavené na dvoch odlišných princípoch – vektorové a mRNA. Práve druhé menované sú častým terčom útokov a bývajú označené za génovú manipuláciu či génovú terapiu.
Infektológ Peter Sabaka však poukázal na to, že pravda je niekde úplne inde. Ako vysvetlil, génová terapia je metóda, ktorá bola vyvinutá na liečbu chorôb pri ktorých v ľudských bunkách napríklad chýba určitý gén na to, aby mohli správne fungovať.
"Pri génovej terapii sa vkladá prostredníctvom vírusu do ľudskej bunky gén, aby sa nahradil chýbajúci, alebo nefunkčný gén. Vkladá sa väčšinou v podobe DNA, lebo tá vydrží v bunkách relatívne dlho. Iná možnosť je vložiť do bunky gén prostredníctvom retrovírusu, ktorý prepíše svoju RNA do DNA prostredníctvom takzvanej reverznej transkriptázy, ktorú si zo sebou prinesie sám vírus. Každopádne, podstatou génovej terapie je, že gén, ktorý sa do buniek vkladá v nich vydrží dlho, dokonca doživotne. Ovplyvní sa tak genóm bunky, ktorá bola cieľom génovej terapie," priblížil.
Pri mRNA vakcínach sa však do buniek v mieste vpichu vkladá mRNA, ktorá má sama o sebe iba veľmi krátky polčas. Podľa slov lekára ide len o niekoľko dní. "A keďže obsahuje špeciálne upravený U nukleotid (pseudouridín) a ORF sekvenciu, nemôže sa ani prepísať do DNA prostredníctvom reverznej transkriptázy a integrovať do genómu. Nemá žiadnu šancu začleniť sa do ľudského genómu," doplnil.
Ľudská bunka síce podľa neho môže vzácne obsahovať reverznú transkryptázu, tá ale nemá žiadnu šancu dostať špeciálne upravenú mRNA v podobe celého génu do genómu bunky. "To vám potvrdí každý molekulárny biológ," tvrdí Sabaka.
Najhoršie by na tom boli tí, čo koronavírus prekonali
"Ak by sa hoci aj normálna, nijako neupravovaná vírusová RNA len tak mirnix dirnix, mohla začleňovať do našej DNA a nasledne exprimovať, to isté by sa dialo aj pri infekcii koronavírusom, lebo aj pri nej si RNA pláva v našich bunkách. Každá vírusová infekcia by bola takou "génovou terapiou," uviedol Sabaka priamo.
Ak by to takto skutočne fungovalo, najhoršie by to mali ľudia po prekonaní Covid-19 lebo virúsovou RNA boli zasiahnuté skoro vsetky tkanivá, nie len bunky vo svale ramena. "Pľúca ludí čo prekonali Covid-19 by boli navždy plné spike proteínov, čo samozrejme nie sú. A naše nosy by zasa boli plné génov virusu chrípky s nádchy. Ako hovorí profesor Leif Erik Sander z Charité University Hospital v Berlíne, ak by bol prepis RNA do DNA a následná integrácia do genómu častý jav, náš genóm by už bol takýchto úsekov tak preplnený že by sa do neho nezmestila žiadna iná genetická informácia," uviedol.
Vakcinácia teda určite podľa neho nie je génová terapia. Nijako totiž nemení genóm buniek, nič sa do genómu nevkladá a mRNA, ktorá pláva v cytoplazme mimo jadier buniek sa do pár dní rozpadne. "Okrem toho. Po mesiaci od očkovania sa v tele spike protein už nenachádza," podotkol.
Medzi mRNA vakcíny patria tie od spoločností Pfizer/BioNTech a Moderna. Oboma sa očkuje aj na Slovensku a boli schválené aj Európskou liekovou agentúrou.
