BRATISLAVA – Plánovaná liečba či lekárske úkony išli aj počas druhej vlny pandémie vo veľkom počte prípadov bokom. Rušili ich samotní pacienti ale aj lekári a nemocnice. Pacienti sa teraz obracajú na kompetentných, aby začali problém odloženej zdravotnej starostlivosti intenzívne riešiť.
Oddaľovanie liečby mnohých pacientov počas druhej vlny pandémie koronavírusu ukázal nedávny prieskum Asociácie na ochranu práv pacientov SR. Zo zozbieraných dát vyplynulo, že takmer tretina pacientov sa rozhodla v dôsledku situácie zapríčinenej koronavírusom vynechať, prerušiť alebo ukončiť svoju plánovanú liečbu.
K odkladom však dochádzalo aj z rozhodnutia druhej strany. Podľa údajov od pacientov vo viac ako tretine prípadov plánovaný lekársky výkon, operáciu či vyšetrenie zrušil ošetrujúci lekár alebo nemocnica.
Čísla tiež ukázali, že pacienti navštevovali menej často aj ambulancie svojich lekárov. "Podľa nedávno realizovaného prieskumu Asociácie na ochranu práv pacientov (AOPP) v spolupráci s agentúrou AKO, do ktorého sa zapojilo 2595 respondentov, sa zníženie počtu návštev u všeobecných lekárov dotklo až 66,7 % pacientov a v prípade špecialistov až 59,3 % pacientov," uvádza asociácia.
Odďaľovanie liečby prináša viacero problémov
Odďaľovanie liečby, ale aj preventívnych vyšetrení je však podľa asociácie veľkým problémom. „Včasný záchyt ochorenia, rovnako ako skoré nasadenie liečby, nielen že zvyšuje šance pacienta na vyliečenie či aspoň skvalitnenie a predĺženie života, ale zároveň šetrí peniaze v systéme vďaka nezhoršeniu stavu pacienta včasnou liečbou. Takto ušetrené peniaze na liečbu môžu byť použité na liečbu iných pacientov,“ vysvetlil doktor Dominik Tomek, ktorý je odborný garant prieskumu.
Doplnil, Že liečba ochorení v neskorších štádiách býva často nákladnejšia, ako keď sa ochorenie podarí podchytiť ešte v jeho začiatkoch. Materiál pritom upozornil, že takmer polovica opýtaných v prieskume priznala, že z dôvodu situácie zapríčinenej ochorením COVID-19 ani nekontaktovala svojho lekára, a to aj napriek tomu, že za normálnych okolností by tak urobila.
Obrátili sa na ministra
Asociácia upozornila navýrazný pokles výkonov už začiatkom apríla tohto roku. "Podľa údajov porovnávajúcich posledný kvartál rokov 2019 a 2020, ktoré si asociácia vyžiadala od zdravotných poisťovní, klesol počet preventívnych prehliadok u praktických lekárov pre dospelých takmer o tretinu. Za rovnaké obdobie klesol počet diagnostických vyšetrení o viac ako pol milióna a počet operačných výkonov o 43-tisíc. Netreba pritom zabúdať, že k odkladaniu plánovanej zdravotnej starostlivosti sa v roku 2020 pristúpilo opakovane, nešlo teda len o posledný štvrťrok minulého roka," uviedli.
Dohnať množstvo výkonov, ktoré sa pre pandémiu odsúvali na neurčito, sa podľa asociácie nedarí ani po mesiacoch fungovania v klasickom režime. „Máme obavy, že sa v nasledujúcich týždňoch nielenže nepodarí znížiť počet pacientov čakajúcich na vyšetrenia a zákroky, ale že ich počet v dôsledku ohlásenia tretej vlny začne ešte narastať,“ uviedol Tomek.
Obrátili sa preto aj na rezort zdravotníctva. O ministra Vladimíra Lengvarského (OĽANO) chcú, aby riadil centrálne dobiehanie zrušených či odložených operácií a iných zameškaných výkonov. „Pacienti už nemôžu dlhšie čakať a je nevyhnutné nájsť systém, ako v čo najkratšom čase poskytnúť potrebnú liečbu čo najväčšiemu počtu pacientov," dodal Tomek.
