BRATISLAVA – Gastrosektor krváca a čoraz viac sa obáva tretej vlny. Tá už je tu, je však naďalej otázkou, aká silná bude. Majitelia podnikov však nechcú nechať nič na náhodu a kompetentným navrhujú také opatrenia, ktoré by gastrosektor ešte viac nezrazili na kolená. Čo však na to hovoria?
Zníženie DPH pre najviac krvácajúce odvetvia sa riešili už v minulosti. Gastropodniky a hoteli pritom argumentovali tým, že by si za peniaze, ktoré by vznikli v rozdiele, vedeli vyplatiť škody vzniknuté pandémiou koronavírusu. Následne začiatkom leta pridali aj ďalší dôvod – pre nízke platy nevedia zohnať kvalifikovanú pracovnú silu a z toho dôvodu im chýbajú zamestnanci.
Archívne VIDEO Hlas-SD navrhoval zníženie DPH pre gastro o 5%, zákon však neprešiel
Hlas-SD navrhuje zníženie DPH pre gastro o 5% (Zdroj: Topky/Maarty)
Minister financií ešte koncom apríla tohto roku povedal, že požiadavke gastrosektoru nevyhovie, pretože po predošlej vláde je „prázdna špajza“. „Máme zarobené na deficit 9,4 miliardy eur, čo by bol rekordný deficit verejných financií. Za tejto situácie by som bol veľkým pesimistom ku komukoľvek, kto by mal nároky na rozdávanie štátneho rozpočtu. Nemáme z čoho rozdávať,“ povedal vtedy Matovič.
Jasné slová rezortu financií
Koncon júna bol v parlamente prerokovaný zákon nezaradených poslancov za Hlas-SD, ktorí navrhovali, aby sa do konca roka 2022 znížila sadzba DPH pre gastrosektor na 5 percent a potom zvýšila na maximálne 10 percent. Tento zákon však neprešiel.
Čo na to celé hovorí ministerstvo financií pod vedením Igora Matoviča? Podľa ich slov by sa prv musela zmeniť legislatíva. A to zákona 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, pričom by sa malo počítať s tým, že legislatívny proces vyžaduje určité časové obdobie. „Diskusia so zástupcami gastrosektora nebola ešte ukončená, prebieha, uskutočnilo sa niekoľko stretnutí a predpokladajú sa ďalšie, keďže je potrebné brať do úvahy skutočnosť, že v gastrosektore ako súčasti segmentu HORECA je dlhodobo identifikovaná výrazná miera šedej ekonomiky v porovnaní s inými sektormi ekonomiky (napr. podľa posledného odhadu za rok 2016 je DPH medzera v segmente HORECA na úrovni 160 mil. €. Z celkovej pridanej hodnoty gastrosektora, ktorý by odpovedal DPH vo výške 245 mil. eur, bolo odvedené do štátneho rozpočtu 80 mil. eur),“ uviedli z tlačového odboru rezortu financií.
Zníženie jedine za jasných podmienok
Ako dodali, zníženie sadzby DPH by malo zmysel iba v prípade, ak by to malo benefity aj pre zákazníkov – teda, že by sa znížili ceny stravovacích služieb. „Zástupcovia gastrosektora takýto cieľ zatiaľ ale nedeklarovali. Napríklad k zníženiu sadzby DPH došlo pri ubytovacích službách od roku 2019, avšak zníženie cien pre spotrebiteľov sme nezaznamenali. Zníženie sadzby DPH (trvalé aj dočasné) by so sebou prinieslo negatívny vplyv na daňový výnos rozpočtu verejnej správy,“ uviedli z ministerstva financií.
Dodali, že reálny výpadok príjmov štátneho rozpočtu by v prípade zníženia DPH na 5 percent bol v roku 2022 vo výške 69 miliónov eur, v roku 2023 72 a v roku 2024 76 miliónov eur. V prípade zníženia DPH na 10 percent by to bolo v roku 2022 45,5 miliónov eur, v roku 2023 48 a v roku 2024 50,5 miliónov eur. „Dočasné zníženie sadzby DPH naviac so sebou prináša značné riziko ďalšieho zvýšenia spotrebiteľských cien pri opätovnom uplatňovaní základnej sadzby DPH (20 %). Nemožno nespomenúť aj možné zvýšenie implementačných nákladov na strane podnikateľov, ako aj na strane finančnej správy (v závislosti od nastavenej výšky zníženej sadzby – napr. zmena vzoru daňového priznania, úprava účtovných systémov podnikateľov a pod.),“ vysvetlili.
A čo krízový štáb?
Napriek tomu si je však rezort vedomý toho, že gastrosektor utrpel veľký výpadok príjmov v dôsledku pandémie. Aj z toho dôvodu bola a údajne aj je snaha, aby sa prijímali opatrenia na zmierňovanie jej následkov. „Ekonomickú pomoc a podporu podnikateľom, zamestnancom a SZČO poskytuje viacero rezortov, ako napríklad v rámci prvej pomoci zamestnancom, podnikateľom a živnostníkom, v rámci dotácie na nájomné a aj v rámci schémy pomoci v cestovnom ruchu,“ uzavreli s tým, že rokovania budú naďalej pokračovať.
Topky.sk zaujímalo aj to, či sa plánuje, aby sa rokovaní Ústredného krízového štábu o prípadných opatreniach pri tretej vlne zúčaatnili aj zástupcovia gastrosektoru a hotelierstva. V tejto veci sme preto oslovili zvolávateľa krízového štábu – ministerstvo vnútra. „Ústredný krízový štáb je koordinačný orgán, ktorý navrhuje opatrenia vláde, tá o nich následne rozhoduje. Uvedené sektory sa teda môžu obrátiť na príslušný rezort, ktorý bude ich požiadavky tlmočiť na rokovaniach. Ak si to situácia vyžiada, predseda ÚKŠ môže podľa štatútu ÚKŠ prizvať odborníkov za účelom prípravy podkladov a návrhov riešenia krízových situácií,“ uviedli z tlačového odboru.
