BRATISLAVA - Novela zákona o volebnom práve, na ktorú upozornili Topky, vyvolala veľké vášne v koalícii aj v opozícii. O reakcie sme požiadali aj mimoparlamentné strany.
archívne video
Vládni politici majú na stole novelu zákona z dieľne ministra vnútra Romana Mikulca. Ide o zákon číslo 180/2014 Z. z. o volebnom práve, o ktorom vláda rokovala ešte 15. júla. Rokovanie bolo zatiaľ prerušené. V návrhu zákona, ktorý sa mení a dopĺňa je sporný jeden odsek. "Orgány verejného zdravotníctva sú na účely vyznačenia prekážky práva voliť podľa § 4 povinné oznámiť príslušnej obci údaje o voličovi, ktorému sa zákonom ustanovilo obmedzenie osobnej slobody z dôvodov ochrany verejného zdravia, a to v posledný pracovný deň predo dňom konania volieb a v deň konania volieb," píše sa v návrhu.
Právnik to povedal narovinu: Mikulcov návrh zákona nie je v súlade s Ústavou! Ministerstvo nehľadá riešenia
Vzťahovať by sa mala najmä na ľudí, ktorí sú v karanténe. Niektorí však v takejto formulácii vidia mnoho nedostatkov a problémov najmä preto, že sa nezaoberá možnosťou alternatívnej voľby v prípade, že by človek ostal v karanténe. Tak to bolo napríklad v Českej republike, v ktorej pozitívne testovaní volili z auta.
Ani jedna z koaličných strán neodpovedala na otázku, či je alebo bude daný návrh zákona predmetom koaličných rokovaní a prečo bolo rokovanie o tomto návrh prerušené. Či o tomto bode bude vláda rokovať, tak zatiaľ nie je jasné.
Pčolinský chce Mikulcovu hlavu
Poslanec za Sme rodina Peter Pčolinský, brat bývalého šéfa SIS Vladimíra Pčolinského, ktorý je vo väzbe, po našom článku uverejnil na sociálnej sieti príspevok, kde hovorí o tom, že na základe takéhoto zákona, môžu byť diskriminovaní práve neočkovaní.
"Minister vnútra Roman Mikulec predložil na rokovanie návrh zákona, ktorý upravuje volebné pravidlá. Dobre si prečítajte tento odsek, ktorý podľa môjho názoru umožňuje vylúčiť z volieb všetkých, ktorí nie sú zaočkovaní," napísal Pčolinský. Hnutie sme rodina sa k veci nevyjadrilo, ale z tlačového odboru nás odkázala na poslanca Pčolinského. Ministerstvo vnútra reagovalo tým, že poslanec šíri hoaxy.
"Novela zákona o podmienkach výkonu volebného práva nemení pravidlá pokiaľ ide o prekážky vo výkone volebného práva. Z prekážok ustanovených v § 4 zákona o podmienkach výkonu volebného práva, ktoré boli zavedené do právneho poriadku po politických a spoločenských zmenách v roku 1989 zostala už iba prekážka, ktorá má za cieľ ochranu verejného zdravia. V súvislosti s pandemickou situáciou však v zákone absentoval administratívny postup vyznačenia tejto prekážky v zozname voličov. Tento postup je predmetom novely tzv. volebného zákona. To, ktorí voliči predstavujú hrozbu pre verejné zdravie a všetkých občanov, ustanovuje osobitný predpis, ktorým je zákon na ochranu verejného zdravia. Novela volebného zákona v žiadnom prípade nesprísňuje, ani nepoľavuje, teda žiadnym spôsobom nemení pravidlá zaužívané v Slovenskej republike viac ako 30 rokov. Mrzí nás, že koaličný poslanec preferuje možnosť štyroch červených výkričníkov miesto toho, aby si najprv sám preveril všetky skutočnosti a informoval sa o obsahu pripravovanej novely zákona tak, aby verejne nešíril dezinformácie s cieľom, ktorý je už viac ako očividný," napísala Barbara Túrosová z tlačového odboru ministerstva vnútra. S týmto stanoviskom sa plne stotožňuje aj OĽaNO.
SNS sa modlí, Hlas očakáva odbornú diskusiu
K navrhovanej úprave zákona o volebnom práve sa vyjadrila aj SNS. "SNS protestuje proti takýmto obmedzeniam volieb. Táto koalícia je schopná zneužiť aj takéto ustanovenia, preto je nutná zmena príslušného zákona. Modlíme sa všetci, aby pri tejto koalícii vôbec voľby v roku 2024 boli," napísali.
Zuzana Dolinková, podpredsedníčka strany Hlas očakáva odbornú diskusiu. "Rozumieme potrebe ochrany verejného zdravia. Očakávam aj v tomto prípade odbornú diskusiu a posúdenie situácie od príslušných kompetentných orgánov. Tento paragraf však vyvoláva otázniky a preto verím, že štát zabezpečí adekvátnou cestou ústavou garantované volebné právo pre všetkých svojich občanov a nebude takýmto spôsobom deliť ľudí na dve kategórie. Siahať na volebné právo jednotlivca je neprípustné," napísala Dolinková.
"Ak dokáže štát zabezpečiť volebné právo formou prenosných volebných urien pre imobilných občanov a podobne - očakávame, že sa vysporiada aj s touto situáciou. Keď štát dokázal minúť takmer miliardu na nezmyselné antigénové testovanie, tak očakávame, že nájde financie aj nato, aby sa naplnilo volebné právo občanov, ktorí budú spadať do kategórii v prípade tohto zákona. Tiež očakávam, že štát bude garantovať, že nedôjde k zneužitiu citlivých zdravotných údajov občanov. Tie sa v nijakom prípade nesmú dostať do nepovolaných rúk," dodala.
Remišová dáva za príklad Českú republiku
Predsedníčka strany Za ľudí, Veronika Remišová, tvrdí, že aj ľudia, ktorí budú v karanténe, musia mať právo voliť.
"Volebné právo je jedným zo základných občianskych práv a nesmie byť obmedzované. Samozrejme pri zlej epidemiologickej situácii vždy môžeme diskutovať o tom, aké doplňujúce prostriedky môžeme použiť na to, aby bol výkon tohto práva pre občanov riadne zabezpečený bez toho, aby bolo ohrozené zdravie obyvateľstva. Považujeme za dôležité, aby aj občania, ktorí budú v deň volieb v karanténe mohli voliť. Musí to byť zabezpečené mimo zvyčajných volebných miestností, aby nemohli nakaziť iných ľudí. V Českej republike napríklad pri voľbách minulý rok umožnili pozitívne testovaným ľuďom voliť z auta. Zákon to explicitne nestanovuje, ale do budúcnosti považujeme za dôležitý princíp, že výkon volebného práva nesmie byť podmienený ničím, ani testovaním, ani očkovaním," uviedla Remišová.
Expert na právo a spravodlivosť
Pavel Nechala, expert na právo a spravodlivosť zo strany SPOLU tvrdí, že s prihliadnutím na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky je akceptovateľnou prekážkou aktívneho volebného práva pre všetky druhy volieb len obmedzenie osobnej slobody z dôvodov ochrany verejného zdravia.
"Ani v takomto prípade však nemožno rezignovať na skúmanie primeranosti opatrení vo väzbe na sledovaný cieľ. Túto otázku by mali síce zodpovedať orgány verejného zdravotníctva, keď stanovujú obmedzenia pre občanov, no súčasne absentuje snaha predkladateľa hľadať miernejšie opatrenia a riešenia tak, aby volebné právo všetkých občanov bolo zaručené. Stanovisko SPOLU – občianska demokracia je, že obmedzovať základne práva a slobody (vrátane volebného práva) je možné iba v nevyhnutnom rozsahu a potrebné je prísne skúmať miernejšie opatrenia," dodáva Nechala.
Mohlo by to prehĺbiť napätie
Podľa KDH je zmena volebného zákona - osobitne, ak ide o obmedzenie volebného práva - jeden z najvážnejších vstupov vlády do základného práva občana. Je preto podľa nich úplne vylúčené túto tému riešiť bez zásadnej celospoločenskej diskusie, dôkladného vysvetlenia a pádnych argumentov.
"Takýto krok vlády by mohol ešte viac prehĺbiť napätie a už i tak značne prítomné rozdelenie v spoločnosti, čo pre KDH nie je akceptovateľné. Je nevyhnutné nájsť riešenie, ktoré ochráni verejné zdravie, ale vždy tak, aby bolo každému občanovi garantované právo voliť. V dnešnej vyspelej dobe môžu byť riešením podľa vzoru zahraničných krajín napríklad elektronické voľby, ktoré mohli byť už skôr navrhnuté spolu s organizačno-technickým zabezpečením," uviedlo KDH.
