BRATISLAVA - Miera zaočkovanosti na Slovensku, ktorá bude podľa viacerých politikov a odborníkov rozhodujúcou počas tretej vlny, je na Slovensku stále nízka. Plne zaočkovaných je necelých 40 percent ľudí. Vláda preto vymýšľa rôzne nástroje, ako ľudí motivovať. Jednou z nich by mala byť aj očkovacia lotéria. Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP) preto zverejnil analýzu jej prínosov a navrhli aj päť riešení, keďže náklady na nezaočkovaných sú vysoké. Podľa ÚHP je potrebné konať rýchlo.
Podľa Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) by mal štát konať pri podpore očkovania rýchlo. Zvyšovanie miery zaočkovanosti je totiž najefektívnejším spôsobom, ako ochrániť životy a znížiť ekonomické i zdravotné škody, ktoré pandémia spôsobuje. Pokiaľ nebudeme mať dostatočný počet zaočkovaných ľudí, nemocnice by už ďalší nápor hospitalizovaných nemuseli zvládnuť. Stúpnuť by mohol aj počet úmrtí.
VIDEO Na Slovensku sa začala tretia vlna, s delta variantom sa stretne každý, dôležité je očkovať sa
Budeme potrebovať tzv. booster dávku? Odborníci diskutujú: Slovensko sa pripravuje na prihlasovanie
Náklady na nezaočkovaných ľudí sú enormne vysoké
Celkové ekonomické škody spôsobené pandémiou sú významné. „Náklady nezaočkovania sú preto extrémne vysoké,“ píše útvar. Doteraz minulo Slovensko na priamu pomoc v boji s pandémiou 4,2 miliardy eur. V analýze ponúka ÚHP výpočet nákladov na nezaočkovaného.
„Očkovanie voči COVID-19 vo veľkej miere ochraňuje ľudí voči práceneschopnosti, hospitalizácii a smrti. Náklady očkovania na dospelého človeka vychádzajú na úrovni 40 eur (priemerná cena dvoch vakcín je 18,8 eur, náklady na podanie vakcín sú 15 eur a odhadované náklady na veľkokapacitné očkovacie centrá prepočítané na dospelého človeka sú 6 eur). Naproti tomu priemerné spoločenské výdavky na človeka, ktorí sa infikuje vírusom sa pohybujú na úrovni 4 384 eur,“ uviedol útvar.
Riaditeľ odboru výskumu Národnej banky Slovensko Martin Šuster odhadol priemerné náklady na úrovni 2100 až 2450 eur. „Náklady sa líšia podľa rizikovosti. U 20-ročných dosahujú zhruba 190 eur, u priemerného osemdesiatnika až 15 466 eur,“ uviedol v analýze za august ÚHP.
Tri dôležité faktory - PN, hospitalizácia a úmrtnosť
Dôležitými premennými výpočtu nákladov na nezaočkovaného, ktorý sa nakazil koronavírusom, sú najmä náklady v troch oblastiach – práceneschopnosť, hospitalizácia a úmrtnosť. Náklady na PN predstavujú polovicu hrubej priemernej mzdy, čo je zhruba 567 eur. „Pravdepodobnosť, že človek
infikovaný vírusom zostane na PN je v priemere na úrovni 26%. Tieto pravdepodobnosti sa však výrazne líšia v závislosti od veku,“ vyplýva z analýzy.
Náklady na hospitalizáciu predstavujú 2544 eur. Náklady na úmrtnosť predstavujú až 41 533 eur, čo vyplýva z analýzy INESS z marca minulého roka. „Náklady predstavujú 35-41 násobok priemernej mzdy prenásobenú počtom zostávajúcich rokov v závislosti od očakávanej dĺžky dožitia. Pravdepodobnosť, že človek zomrie na COVID-19 je na úrovni 0,82%, výrazne sa však líši v závislosti od veku,“ konštatuje útvar. Bližšie výpočty si pozrite v tabuľke analýzy ÚHP.
Útvar navrhuje 5 riešení
Práve očkovanie chráni pred navyšovaním počtov v týchto dvoch oblastiach. „Vzhľadom na nedostatočné tempo očkovania je kľúčové konať rýchlo,“ konštatuje útvar. Štát by mal podľa nich použiť viacero opatrení na zvýšenie motivácie dať sa zaočkovať. Útvar uviedol niekoľko riešení.
1. Výhody pre očkovaných
Výhody pre zaočkovanú populáciu, teda nižšie obmedzenia a postupné uvoľňovanie opatrení sú nákladovo najefektívnejším riešením. „Výskum UCLA ukázal, že až 13 percent nezaočkovaných respondentov by bolo viac naklonených k očkovaniu, ak by to znamenalo, že nemusia nosiť rúška a dodržiavať odstupy,“ uviedol útvar.
„Keby sa na Slovensku vďaka zavedeniu výhod pre očkovaných zvýšila zaočkovanosť o desatinu, spoločenské prínosy by dosiahli 1,1 miliardy eur a štát by priamo ušetril približne 185 miliónov,“ dodáva útvar s tým, že v niektorých krajinách EÚ sa už opatrenia pre zaočkovaných uvoľnili.
2. Zlepšiť prístup k vakcínam
Podľa útvaru pomôže aj znižovanie bariér prístupu k očkovaniu. „V zahraničí fungujú menšie očkovacie miesta bližšie k ľuďom, keďže niektorí môžu mať problém nájsť si čas, alebo majú do vakcinačného centra ďaleko. Zamestnávatelia aj štát môžu vyjsť zamestnancom v ústrety
a očkovať priamo v práci alebo poskytnúť platené voľno na očkovanie. Očkovacie miesta sa nachádzajú napríklad v komunitných centrách, náboženských miestach alebo v práci,“ uvádza sa v analýze.
Znižovaniu bariér prístupu k očkovaniu môžu pomôcť mobilné očkovacie hednoky, predovšetkým pri rizikových skupinách. „Doteraz spravili takmer 1300 výjazdov a zaočkovali viac než 100-tisíc
ľudí z rizikovej skupiny. Napriek tomu sa Slovensko radí na chvost európskych krajín v zaočkovanosti ľudí nad 80 rokov (aktuálne len 50,5 %) pričom niektoré krajiny (Nórsko, Španielsko alebo Írsko) majú tento segment populácie plne zaočkovaný. Zaostávanie Slovenska sa týka aj ľudí nad 60 a 70 rokov,“ konštatuje útvar.
3. Finančná motivácia
Efekt očkovacích prémií alebo lotérií sa nedá zatiaľ jednoznačne preukázať. Vakcinačnú lotériu spustili v amerických štátoch Ohio, Oregon, Kalifornia a Colorado. V Európe bola nedávno spustená v Poľsku. V Ohiu sa po ohlásení zvýšil záujem o očkovanie. „V tom čase však zároveň otvorili registráciu pre 12-15 ročných. Podľa analýzy portálu Politico sa počet denných očkovaní počas prvých 10 dní od ohlásenia lotérie zvýšil o 40 %. Postupne denný prírastok zaočkovaných klesal a Ohio naďalej zaostáva za americkým priemerom,“ uviedol na margo lotérií ÚHP.
„Keď sa vezmú náklady na lotériu na Slovensku, tak by sa očkovacia prémia mohla oplatiť aj pri relatívne nízkom vplyve na zaočkovanosť. Stačí, aby presvedčila k očkovaniu aspoň 6-tisíc ľudí. Očkovacia prémia by podľa aktuálnych odhadov mala stáť približne 26,4 milióna eur.“ Útvar upozorňuje, že ide o hrubé prepočty.
Doterajšie skúsenosti z iných krajín ukazujú, že aj sprostredkovateľský alebo finančný bonus taktiež zvyšuje motiváciu sa zaočkovať. Zatiaľ sa však nie je veľa štátov, kde sa uplatňuje. Z krajín EÚ ide zatiaľ o Srbsko, v USA bonusy ponúkajú tri štáty pre obmedzenú časť populácie. „Štúdie skúmajúce vplyv priamych platieb na ochotu dať sa zaočkovať proti iným chorobám však ukazujú, že môžu byť účinné. Platby boli účinné v prípade vakcinácie proti vírusu HPV v Anglicku, hepatitíde B v USA a tetanusu v Nigérii,“ napísal útvar.
„Sprostredkovateľský bonus, na ktorý je vyčlenených 24 miliónov eur by bol na Slovensku návratný, ak by presvedčil k očkovaniu aspoň 24-tisíc ľudí, ktorí by sa inak nedali zaočkovať. Pomer prínosov a nákladov je oveľa priaznivejší vo vyšších vekových skupinách," dodáva na margo bonusu ÚHP.
5. Povinné očkovanie pre vybrané profesie
Podľa ÚHP by bolo vhodné zvážiť aj povinnú vakcináciu pre niektoré vybrané profesie, ktoré prichádzajú do kontaktu s najrizikovejšími skupinami obyvateľstva. „Na Slovensku už existuje systém povinného očkovania (deti sú očkované proti 10 chorobám a zdravotníci proti Hepatitíde B), takže takýto krok by nebol úplne bezprecedentný,“ uviedol útvar a pripomína, že očkovanie proti COVIDU je efektívna a bezpečná možnosť, pričom pozitívne je, že z toho profitujú aj nezaočkovaní ľudia.
Povnné očkovanie za určitých okolností v regionálnom kontexte môže byť akceptovateľné aj podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). „Niekoľko Európskych krajín, vrátane Anglicka a Maďarska plánuje v blízkej dobe spustiť povinné očkovanie pre zdravotných profesionálov, prípadne pracovníkov v sociálnych zariadeniach,“ uvádza sa v analýze.
Slovensko je v tretej vlne, rozhodne zaočkovanosť
Slovensko sa už podľa posledných informácií ministerstva vnútra ocitlo na začiatku tretej vlny. Počet nových prípadov zatiaľ rastie pomaly, hospitalizácie stúpli po dlhšej dobe, no delta variant už podľa výsledkov posledného sekvenovania dominuje. Najvyšší nárast infikovaných sa očakáva po začiatku školského roka a po otvorení internátov. V tretej vlne bude dominovať delta variant a týkať sa bude najmä nezaočkovaných, upozornil na to upozornil Martin Pavelka, epidemiológ Inštitútu zdravotníctvkych analýz MZ SR s tým, že v budúcnosti bude potrebná aj tretia dávka vakcíny.
VIDEO Na Slovensku už dominuje delta variant, informovala biologička ÚVZ SR Anna Kaliňáková
"V budúcnosti bude treba aj tretiu dávku očkovania, ale v tomto čase je druhá dávka úplne postačujúca. Dôvodom je, že s očkovaním vo veľkom sa začalo v apríli a v máji na rozdiel od Izraela, kde očkovali vo veľkom v decembri minulého roka a v januári. Dávať teraz tretiu dávku by bolo priveľmi predčasné," vysvetlil Pavelka.
Zároveň zdôraznil, že tretia vlna pandémie bude epidémiou nezaočkovaných. Pripomenul, že delta variant nového koronavírusu je vysoko infekčný a každý s ním príde do styku. "Vírus je nebezpečnejší a riziko nákazy je vyššie, viac ľudí bude umierať, a to najmä medzi nezaočkovanými," poukázal Pavelka. Delta variant má tiež iné prejavy, podobá sa na chrípku. Epidemiológ zdôraznil, že z COVID-19 sa stáva preventabilné ochorenie, ktorému sa dá predchádzať očkovaním. Vyzval preto najmä na druhú dávku vakcíny.
