BRATISLAVA - OĽANO a Za ľudí vítajú stranu Európskej komisie (EK) o právnom štáte za rok 2021 aj jej postrehy v súvislosti s legislatívnym procesom na Slovensku. Obe koaličné strany sa zhodujú na dôležitosti kvality tvorby práva. Za ľudí vníma hodnotenie EK v tejto oblasti ako pozitívne pre Slovensko.
OĽANO hovorí o potrebnom zlepšení na úrovni Národnej rady (NR) SR i vlády SR. Legislatívny proces má podľa slov hnutia na úrovni parlamentu zlepšiť pripravovaná novela rokovacieho poriadku. "Vítame konštatovanie Európskej komisie, ktorej rovnako záleží na kvalite právnych noriem a legislatívneho procesu. Dôraznejšie zapojenie zainteresovaných strán a občianskej spoločnosti do legislatívneho procesu je dôležité a musí sa zlepšiť nielen na parlamentnej úrovni, ale aj na úrovni vládnej," skonštatovalo hnutie s tým, že prispieť má schválenie pripravovanej novely rokovacieho poriadku.
OĽANO ozrejmilo, že medzi hlavné ciele novelizácie patrí sprísnenie podmienok pre skrátené legislatívne konania či nastavenie pravidiel tak, aby schválené zákony boli jasné, zrozumiteľné a aby bol legislatívny proces predvídateľný. Rozšíriť by sa mali i možnosti na pripomienkovanie poslaneckých návrhov zákonov a zapojenie verejnosti do tvorby práva (tzv. legislatívna iniciatíva občanov). "Jasné a zrozumiteľné pravidlá znamenajú aj prísnejšie posudzovanie zmien, ktoré môžu mať charakter prílepkov, ale tiež predĺženie lehoty na posúdenie vecných, neraz rozsiahlych pozmeňujúcich návrhov v parlamente, ktoré by bolo možné schváliť najskôr 30 dní po ich predložení," podčiarklo hnutie.
Strana Za ľudí skonštatovala, že z pohľadu Slovenskej republiky vyznieva správa EK pozitívne. "Nezaznieva v nej kritika. Európska komisia oceňuje snahy o zvýšenie nezávislosti, kvality a efektívnosti súdnictva," poznamenala strana. Správa EK o právnom štáte za rok 2021 oceňuje snahy Slovenska pokročiť v boji proti korupcii a zaistení väčšej transparentnosti v oblasti médií. Pokiaľ ide o systém bŕzd a protiváh, na Slovensku treba podľa EK zlepšiť legislatívny proces dôraznejším zapájaním zainteresovaných strán a občianskej spoločnosti, na čo komisia upozornila už v správe z roku 2020.
Opozícia kritizuje vylúčenie verejnosti z legislatívneho procesu i prílepky
Opozičné strany vnímajú nedostatky legislatívneho procesu a tvorby zákonov na Slovensku. Súhlasia s námietkami zo Správy Európskej komisie (EK) o právnom štáte za rok 2021. Negatívne vnímajú vylučovanie verejnosti z pripomienkovania návrhov zákonov i prijímanie prílepkov. Mimoparlamentný Hlas-SD namieta slabú komunikáciu koalície s občianskou spoločnosťou a mimovládnym sektorom pri tvorbe legislatívy. Prejavilo sa to podľa strany pri príprave plánu obnovy a odolnosti aj pri tvorbe ďalších významných zákonov. "V minulosti bola táto odborná celospoločenská diskusia súčasťou medzirezortného pripomienkového konania a prekvapuje nás, ako málo kriticky sa EK stavia k znižovaniu štandardu celospoločenského dialógu zo strany súčasnej vlády. Pri tom je zrejmé, súčasná vláda rezignovala na dialóg s odbornou aj laickou verejnosťou," hovorí Hlas-SD.
Pavel Nechala zo strany Spolu upozornil, že podľa zákona sa umožňuje vynechať povinné pripomienkovanie navrhovaného zákona zo strany orgánov verejnej moci či verejnosti iba v prípade mimoriadnych okolností. "Opakovane však dochádza k nadužívaniu tohto ustanovenia bez relevantných dôvodov pre skrátené konanie," poznamenal. Poukázal aj na rokovací poriadok parlamentu, ktorý stanovuje prísne podmienky na prerokovanie návrhov v skrátenom legislatívnom konaní.
Súčasnej vláde pripomenul, že v minulosti sama kritizovala prílepky, ktoré sa k novelám dostávajú v druhom čítaní cez pozmeňujúce návrhy. "No dnes sú rovnako využívaným nástrojom. Tento postup zneprehľadňuje legislatívny proces, umožňuje vplyv záujmových skupín a napokon znekvalitňuje finálne znenia, ktoré musia byť opakovane upravované," podčiarkol. "Od nástupu vlád Igora Matoviča a Eduarda Hegera (obaja OĽANO) pravidelne upozorňujeme na tie nedostatky, ktoré Slovensku, respektíve jeho zákonodarcom vytkla aj EK," poznamenal Most-Híd. Strana si podľa slov jej hovorkyne Kláry Magdeme uvedomuje závažnosť pandémie nového koronavírusu, ani to podľa nej však nemôže vláde slúžiť ako výhovorka k nekorektnému prístupu k tvorbe zákonov. Namieta vylučovanie odbornej obce aj verejnosti z pripomienkovania návrhov zákonov pri ich častom schvaľovaní v skrátenom legislatívnom konaní.
Most-Híd dodal, že princíp "o nás bez nás" charakterizuje aj prílepky k vládnym i poslaneckým návrhom. Namieta tiež, že koalícia poslaneckými návrhmi aktuálne pričasto supluje legislatívnu prácu príslušných ministerstiev. "Samozrejme, strana Most-Híd najcitlivejšie vníma tie zákonné zmeny, ktoré sa týkajú oblasť školstva a kultúry a vznikli podobným arogantným spôsobom, bez zapájania zástupcov národnostných menšín," dodala hovorkyňa.
