BRATISLAVA - Prezidentka Zuzana Čaputová v utorok podpísala novelu zákona o rokovacom poriadku Národnej rady (NR) SR. Legislatíva rieši online rokovanie parlamentných výborov počas mimoriadnej situácie a núdzového či vojnového stavu. Informoval o tom Lukáš Laczko z odboru komunikácie prezidentskej kancelárie.
Z novej legislatívy vyplýva, že na sfunkčnenie výborov pri neúčasti ich overovateľov sa budú môcť na konkrétne rokovanie zvoliť náhradníci. To sa netýka výboru pre nezlučiteľnosť funkcií. Novela hovorí aj o zabezpečení audiovizuálneho prenosu z rokovania parlamentu a výborov, dostupný má byť verejnosti. Online zasadnutie výboru sa bude môcť konať na základe rozhodnutia jeho predsedu alebo na žiadosť aspoň tretiny členov. Oznámiť sa to má aspoň 48 hodín vopred, aby sa zabezpečilo online rokovanie technicky i personálne. Dodržanie rovnakej lehoty odporúčajú aj pre podávanie pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k predloženým legislatívnym návrhom vo výbore. "Táto však nie je povinná a môže byť predmetom úpravy rokovacích poriadkov jednotlivých výborov parlamentu," uviedli predkladatelia novely.
Schôdza výboru bude môcť byť online v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu, ako aj v čase vojny, vojnového stavu alebo výnimočného stavu, ak činnosť nevykonáva Parlamentná rada SR. Ak nie sú na zasadnutí výboru prítomní overovatelia, výbor si bude môcť miesto nich zvoliť náhradníkov na toto konkrétne rokovanie. Predkladatelia argumentujú, že overovatelia svojím podpisom overujú zápisnice a uznesenia výboru, teda bez ich súčinnosti nemôže výbor riadne fungovať. Voľba náhradníkov sa však nemá uplatňovať vo výbore pre nezlučiteľnosť funkcií, kde musia zápisnice a uznesenia podpisovať aj zaručeným elektronickým podpisom.
Vďaka novej legislatíve si ústavnoprávny výbor zriaďuje komisiu pre tvorbu práva ako svoj stály odborný a konzultačný orgán, pričom členovi komisie, ktorý nie je poslancom, patrí odmena vo výške 20 eur na hodinu. Zmeny v novele rokovacieho poriadku sa dotýkajú aj ochrany osobných údajov. Rozsah spracovania osobných údajov osôb prítomných na rokovaní orgánov NR SR, ktorých prítomnosť by mohla byť zaznamenaná prostriedkami komunikačnej technológie, sa po novom spresní v súlade s princípom minimalizácie spracúvania osobných údajov podľa európskych nariadení. Národná rada SR má mať po novom natrvalo verejne prístupný archív záznamov nahraných z online zasadnutí výborov a komisií.
Do rokovacieho poriadku sa tiež dopĺňa možnosť pre predsedu NR SR obrátiť sa na ústavnoprávny výbor s niektorými pochybnosťami, napríklad pri zaraďovaní návrhov do programu schôdze, a vypýtať si jeho stanovisko. Rokovanie výboru pre nezlučiteľnosť funkcií bude po novom verejné s výnimkou konania vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa osobitného predpisu. Nová legislatíva má byť účinná od 1. septembra.
Prezidentka dala zelenú posilneniu právomocí NBÚ
Prezidentka SR Zuzana Čaputová v utorok podpísala novelu zákona o kybernetickej bezpečnosti, ktorou sa majú posilniť právomoci Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) v oblasti kybernetickej bezpečnosti a zaviesť i všeobecná povinnosť poskytovať úradu súčinnosť. Informoval o tom Lukáš Laczko z odboru komunikácie Kancelárie prezidenta SR. Podpísanou novelou sa tiež spresňujú niektoré definície. Upraví sa tiež procesný postup pri certifikácii kybernetickej bezpečnosti, a to v súlade s nariadeniami orgánov Európskej únie. NBÚ preto napríklad pribudne povinnosť zverejňovať zoznam audítorov kybernetickej bezpečnosti.
Novelizáciou sa zavedie i všeobecná povinnosť poskytovať úradu súčinnosť v rámci kybernetickej bezpečnosti. "Prax ukázala, že bez adekvátnych praktických vstupov nie je možné realizovať výstupné činnosti úradu s požadovanou kvalitou tak, aby odzrkadľovali reálny stav," vysvetlilo NBÚ v dôvodovej správe. Subjekty by mali informácie poskytovať na základe odôvodnenej žiadosti, informácie sa zároveň majú poskytovať len za podmienky, že sú nevyhnutné na riešenie kybernetického bezpečnostného incidentu a ich poskytnutím nedôjde k "ohrozeniu plnenia konkrétnej úlohy alebo spravodajskej služby, alebo k odhaleniu jej zdrojov, prostriedkov, totožnosti osôb, ktoré konajú v jej prospech alebo k ohrozeniu medzinárodnej spravodajskej spolupráce".
NBÚ bude môcť po novom zakázať alebo obmedziť prevádzkovateľovi základnej služby využívať konkrétny produkt, proces alebo službu z dôvodu bezpečnostných záujmov štátu a z dôvodu závažných okolností predpokladaných zákonom. Autori zmien tvrdia, že ide o krajné riešenie. "Platí, že obmedzenie alebo zákaz možno realizovať len na základe podrobnej analýzy rizík a len na základe vyjadrenia Bezpečnostnej rady SR," zdôraznili. Zaviesť sa má automatizované zasielanie systémových informácií zo sietí a informačných systémov. Nedotknuteľnosť tajomstva a osobných údajov má zostať zachovaná. Na predchádzanie pochybnostiam by mal úrad každoročne vypracovávať správu o ochrane osobných údajov.