BRATISLAVA - Zdá sa, že referendum o predčasných voľbách ešte poriadne rozvíri koaličné vody. Ústavný súd síce vyhlásil, že referendová otázka nebola v súlade s Ústavou, no to sa niektorým vládnym predstaviteľom nepáčilo. Terčom kritiky sa stala prezidentka, ktorá im navrhla alternatívy. Odborníci sa však zhodli, že rozhodnutie ÚS sa musí rešpektovať. Ak by prezidentka referendum vyhlásila, porušila by ústavu, a to by mohlo viesť k žalobe. Aké majú teraz politici možnosti?
- Boris Kollár predloží návrh na zmeny v Ústave v súvislosti s referendom v čo najskoršom termíne, aktuálne zvažuje legislatívne možnosti
- politológ Radoslav Štefančík aj ústavný právnik Vincent Bujňák sa zhodujú, že rozhodnutie Ústavného súdu je potrebné rešpektovať
- prezidentka podľa odborníkov konala správne, pokiaľ by referendum vyhlásila, porušila by ústavu, a to by bol dôvod na obžalobu, ktorá vedie k strate funkcie
- v texte sa dozviete aj to, aký je postup v prípade predloženia procedurálneho návrhu na zmenu legislatívy až po reálnu zmenu ústavy a konanie referenda
- ústavný právnik vysvetlil, aké majú politici možnosti okrem predloženia procedurálneho návrhu na zmenu legislatívy
Veľkým kritikom po rozhodnutí ÚS sa stal minister financií Igor Matovič, ktorý uviedol, že prezidentka Zuzana Čaputová konala v tomto prípade nadprácu. Faktom však je, že postupovala v súlade s ústavou. Okamžite po rozhodnutí sa dvihla vlna nevôle a opozičné i niektoré koaličné strany požadovali, aby sa referendum konať mohlo. Na to je však potrebná zmena Ústavy.
VIDEO Ústavný súd rozhodol, že referendová otázka nie je v súlade s Ústavou
Šéf Sme rodina chce umožniť REFERENDUM: Ľudia majú právo sa vyjadriť! Návrh predloží už čoskoro
Kollár predloží návrh v parlamente
Na druhý deň po rozhodnutí oznámil líder koaličného hnutia Sme rodina Boris Kollár, že návrh na zmeny v Ústave v súvislosti s referendom predloží v čo najskoršom termíne, aktuálne zvažuje legislatívne možnosti. "Pokiaľ by Ústavnoprávny výbor NR SR vyhodnotil daný návrh ako návrh v tej istej veci, predseda NR SR Boris Kollár bude rešpektovať platnú legislatívu a Rokovací poriadok NR SR a návrh zákona bude predložený v najskoršom možnom termíne, a to koncom roka 2021," ozrejmila hovorkyňa.
VIDEO Prezidentka Zuzana Čaputová odporúča koaličným aj opozičným stranám zmenu ústavy, ak sa na konaní referenda zhodujú
Kollár avizoval, že chce novelu Ústavy v súvislosti s referendom o skrátení volebného obdobia predložiť už na mimoriadnu schôdzu, ktorá by sa mala začať 22. júla. Povedal, že je to odpoveď na odporúčanie ÚS a prezidentky. Viacerí politici však reagovali, že vzhľadom na rokovací poriadok a niektoré lehoty nebude možné novelu zaradiť na mimoriadnu letnú schôdzu. Premiér Eduard Heger na Kollárovu ambíciu reagoval tým, že o jeho návrhu bude musieť rokovať koaličná rada. Líder SaS Richard Sulík nepovažuje za správne narýchlo meniť Ústavu. Strana je podľa jeho slov proti takýmto chaotickým zmenám, ktoré chcú "narýchlo a bez odbornej diskusie" presadiť niektorí politici.
Rozhodnutie ÚS musia politici rešpektovať
Mali by teda politici rešpektovať rozhodnutie Ústavného súdu alebo je ich požiadavka v poriadku. "Niežeby mali rešpektovať, politici musia rešpektovať rozhodnutia ústavného súdu. Ak niekto spochybňuje rozhodnutie ústavného súdu, spochybňuje zároveň princípy právneho štátu, na ktorých táto republika stojí," uviedol pre Topky politológ Radoslav Štefančík.
Rozhodnutie Ústavného súdu sa rešpektuje v každom štáte Rady Európy a ani Slovensko nemá byť výnimkou. "Je potrebné navyše pripomenúť dva dôležité fakty. Nie je to prvé rozhodnutie nášho ústavného súdu o protiústavnosti referendovej otázky. Keď v roku 2014 žiadalo 400-tisíc občanov vyhlásenie referenda na podklade petície Aliancie za rodinu, jednu z otázok ústavný súd nepripustil, a rešpektovalo sa to. Rovnako platí, že ešte v roku 1993 rozhodol o protiústavnosti takéhoto referenda o rozpustení celoštátneho parlamentu maďarský ústavný súd. Ani z komparatívneho hľadiska preto nejde o prekvapivé rozhodnutie," povedal pre Topky ústavný právnik Vincent Bujňák.
Ústavný právnik vysvetlil aký je postup v prípade predloženia procedurálneho návrhu na zmenu legislatívy až po reálnu zmenu ústavy a konanie referenda
"Ústava sa u nás mení ústavným zákonom, na ktorý potrebujete hlasy aspoň 90 poslancov. Legislatívny proces trvá štandardne približne tri mesiace. Ak by došlo k zmene ústavy, ľudové hlasovanie o odvolaní Národnej rady by sa mohlo konať v závislosti od termínov, ktoré budú v zmenenej ústave uvedené. Na organizáciu a zabezpečenie takéhoto ľudového hlasovania by bolo potrebných aspoň 60 dní, pokiaľ berieme do úvahy aj možnosť hlasovania poštou občanmi žijúcimi v zahraničí, čo zahŕňa žiadosť o zaslanie hlasovacieho lístka, jeho zaslanie do cudziny, a po jeho vyplnení opätovné odoslanie na Slovensko.
Pri zmene ústavy nemožno opomínať zákon o rokovacom poriadku Národnej rady, ktorý hovorí, že ak Národná rada návrh neschválila, nový návrh v tej istej veci možno podať najskôr o šesť mesiacov odo dňa neschválenia predošlého návrhu ústavného zákona.
Ak sa Národná rada rozhodne ústavu zmeniť, samozrejmosťou by malo byť počkanie na zverejnenie úplného písomného odôvodnenia rozhodnutia ústavného súdu, keďže zmena ústavy bude reakciou na toto rozhodnutie."
Aké majú politici možnosti okrem predloženia procedurálneho návrhu na zmenu legislatívy?
"Druhá možnosť vyplýva práve zo stredajšieho rozhodnutia ústavného súdu. Ústavný súd totiž povedal, že občania v referende môžu prijímať všeobecne záväzné pravidlá s právnou silou ústavného zákona. Práve to bol kameň úrazu nesprávne formulovanej referendovej otázky, ktorá nebola formulovaná ako všeobecné pravidlo použiteľné kedykoľvek, ale len ako “jednorazovka”, pričom referendum má v zmysle ústavy slúžiť na prijímanie všeobecne záväzných pravidiel a nie “jednorazoviek”.
Po platnom referende sú takéto všeobecne záväzné pravidlá v zmysle ústavy tri roky absolútne nedotknuteľné. Pripomínam, že pred rozhodnutím ústavného súdu sa objavili názory niektorých ústavných právnikov, ktorých si vážim, no ktorí hovorili o potrebe prijať “mačkopsa”: nech ústavný súd referendum umožní, ale nech zároveň povie, že nemá žiadnu právnu záväznosť. Je potešiteľné, že ústavný súd sa s týmito názormi nestotožnil, pretože by sa potom z referenda stal len drahý prieskum verejnej mienky.
Zmena ústavy preto ani nie je potrebná. Parlament totiž môže už dnes prijať uznesenie, ktorým požiada hlavu štátu o vyhlásenie referenda s korektne formulovanou otázkou, napríklad po vzore spomínaného Lotyšska v štýle “Súhlasíte s tým, aby mohlo 10 % voličov iniciovať ľudové hlasovanie o odvolaní Národnej rady, pričom túto možnosť nie je možné využiť v období jedného roka po ustanovujúcej schôdzi Národnej rady a v období jedného roka pred riadnym uplynutím jej volebného obdobia?”. Takéto referendum by sa mohlo konať už v septembri, a ak by sa ho zúčastnil predpísaný počet občanov, ľudia by do nášho systému zaviedli výslovné pravidlo s právnou silou ústavného zákona, na základe ktorého by potom následne mohli iniciovať odvolanie ktoréhokoľvek parlamentu, aj v budúcnosti."
Snaží sa opozícia prehlušiť podozrenia?
Opoziční politici podľa Štefančíka robia len veľa kriku, lebo im ÚS vzal hlavnú tému ich opozičnej politiky. "Na viac momentálne Fico s Pellegrinim mentálne nemajú. Len niekoľko hodín pred zverejnením rozhodnutia ÚS sa meno Petra Pellegriniho prvýkrát objavili v spojitosti s korupciou počas bývalých vlád. Dá sa preto očakávať, že ich svojim krikom na adresu prezidentky sa Fico s Pellegrinim snažia prehlušiť tieto podozrenia," myslí si.
Prezidentku treba pochváliť
Podľa Igora Matovič konala prezidentka nadprácu. Podľa politóloga ukázal bývalý premiér to, ako mu prezidentka leží v žalúdku. "Zaútočil na ňu nevhodným spôsobom. Je úžasné sledovať, v akom schizofrenickom rozpoložení sa niekedy nachádzajú jeho komunikačné stratégie. Najskôr OĽaNO kritizuje možnosť skrátiť volebné obdobie ľudovým hlasovaním, ale keď sa to hodí, kritizuje prezidentku, že si plnila svoje ústavné povinnosti. Nech sa potom Igor Matovič nečuduje, že ho niektorí ľudia prirovnávajú k Robertovi Ficovi," skonštatoval Štefančík.
Čaputová však uviedla, že konala v súlade s Ústavou. S jej slovami sa zhodujú aj politológ a ústavný právnik. Podľa Štefančíka ju za jej postup treba pochváliť. "Poslať referendovú otázku na posúdenie ústavnému súdu bolo zo strany prezidentky mimoriadne rozumené rozhodnutie. Povedal by som, že to bolo jedno z jej najmúdrejších rozhodnutí. Zatiaľ čo pri Ivanovi Gašparovičovi sme netušili, načo nám je úrad prezidenta, Zuzana Čaputová potvrdila jeho opodstatnenie," myslí si politológ.
"Ak sa totiž prezident správa nestranne a nezaujato, nenaháňa voličské hlasy a nemusí sa obávať sirén vozidiel NAKA, ako niektorí naši poslanci, vtedy je garanciou ústavnosti. Zuzana Čaputová dokázala, že jej záleží na princípoch právneho štátu a parlamentnej demokracie," uviedol Štefančík s tým, že si neviem predstaviť, čo by sa dialo, keby tak nerozhodla. "Situácia, ak by referendum bolo úspešné a potom by následne niekto vzniesol námietku, poslal to ústavnému súdu a ústavný súd by rozhodol až dodatočne o protiústavnosti referenda, by bola pre stabilitu nášho demokratického zriadenia mimoriadne nebezpečná," povedal.
Ak by Čaputová vyhlásila referendum, porušila by Ústavu
Podľa ústavného právnik dodržala prezidentka Ústavu. "Keby referendum vyhlásila, tak teraz už máme úradne potvrdené, že by porušila ústavu. Prezidentka je však povinná dodržiavať ústavu a ak by ústavu úmyselne porušila, je to podľa článku 107 ústavy dôvod na obžalobu, ktorú podáva Národná rada na hlavu štátu, a táto obžaloba má viesť k strate funkcie hlavy štátu. Prezidentka dodržala ústavu, potvrdil to Ústavný súd a myslím si, že keď ktorýkoľvek ústavný činiteľ dodrží ústavu, je to dôvod na ocenenie, nie na kritiku," vysvetlil Bujňák.
Bujňák to priblížil na príklade. "Keď futbalový hráč dá gól rukou a rozhodca si pozrie kamerový záznam a gól neuzná, určite nie je na vine ten, kto požiadal rozhodcu o kontrolu. Na vine nie je ani rozhodca, ani kamerový záznam. Zodpovednosť je na hráčovi, ktorý má vedieť, že góly rukou sú proti pravidlám," uviedol.
Má Kollárov návrh potenciál prejsť?
Podľa politológa treba v prvom rade treba odmietnuť možnosť, že by sa legislatívne obdobie skracovalo ľudovým hlasovaním. "Bolo by to mimoriadne zlé rozhodnutie. Politici musia mať dostatok časového priestoru na to, aby mohli realizovať svoje volebné zámery. Ak by tu existovala možnosť, že ich ľud môže odvolať z funkcie ešte pred skončením funkčného obdobia, znamenalo by to, že politici sa budú podriaďovať náladám verejnosti," povedal.
Vyzerá to, ako keby chceli niektoré strany vycúvať
Vláda by tak podľa neho uprednostnila populárne opatrenia pred správnymi a múdrymi opatreniami. "Inak povedané, tá vláda, ktorá zhodí z helikoptéry najviac peňazí pospolitému ľudu, bude mať najväčšiu šancu prežiť až do konca volebného obdobia," uviedol. K urnám by podľa neho polovica národa neprišla, na to, aby bolo referendum platné, musí byť účasť 51 percent.
"Niekedy mám však pocit, ako keby niektoré strany chceli vycúvať z tejto koalície a rozdať karty nanovo. Lenže nechcú to povedať otvorene, lebo Sulík s Matovičom už jednu svoju vlastnú vládu potopili a stálo ich to neskutočne veľa hlasov. Nechcú urobiť tú istú chybu, no je zjavné, že táto vládna koalícia im nevonia," dodal. Referendum môže byť podľa Štefančíka v rukách demagógov mimoriadne nebezpečným nástrojom mobilizácie voličov, preto by s ním aj demokraticky uvažujúci politici mali narábať mimoriadne obozretne.
Je možnosť zmeny Ústavy v poriadku napriek rozhodnutiu ústavného súdu?
Podľa Vincenta Bujňáka je to legitímna možnosť. "Ústavný súd totiž takéto ľudové hlasovanie o odvolaní celoštátneho parlamentu nevylúčil. Povedal, že ak sa má konať, tak jednou z možností je jeho napísanie do ústavy. Poviem to na príklade. V ústave dnes máme osobitné vety, ktoré pripúšťajú odvolanie starostov, primátorov a županov cez miestne referendum. No v ústave už nemáme takéto osobitné vety, ktoré by pripúšťali odvolanie obecných, mestských alebo župných zastupiteľstiev cez miestne referendum, a preto takéto miestne referendum prípustné nie je," vysvetil.
Zároveň podľa neho platí, že v celej Európe existujú dva štáty, Lichtenštajnsko a Lotyšsko, ktoré pripúšťajú ľudové hlasovanie o odvolaní celoštátneho parlamentu z iniciatívy časti občanov, a oba štáty to majú výslovne a podrobne upravené v ústave. "Keď si to chceli zaviesť v Lotyšsku, tak v roku 2009 zmenili svoju ústavu a dopísali to do nej. Je na parlamente, aby vybral cestu: či zmení ústavu a Slovensko sa zaradí k Lichtenštajnsku a Lotyšsku, alebo bude naša ústavná úprava v tejto veci taká, ako vo zvyšku Európy," dodal.
