STANFORD - Po ťažkom priebehu mnoho pacientov s Covidom 19 trpí poruchami reči a pamäti alebo depresiami. Vedci teraz zistili príčinu: Prvýkrát sa im podarilo dokázať prítomnosť zapálených mozgových buniek.
Mnoho pacientov liečených na Covid-19 má po závažnom priebehu ochorenia neurologické ťažkosti, ako sú poruchy reči a pamäti alebo depresia. Doteraz sa však málo vie o tom, čo presne koronavírus v mozgu spôsobuje. Tím vedcov zo Sárskej univerzity a Stanfordskej univerzity zistil, že u ťažko chorých pacientov s Covidom-19 sa aktivujú imunitné a bariérové bunky v mozgu. Ostatné týmto postihnuté bunky, vykazujú podobné znaky v aktívnych génoch ako pri schizofrénii, depresii a iných kognitívnych ochoreniach.
KORONAVÍRUS Dovolenkári, pozor! Znepokojenie v Chorvátsku: Pribúdajú nové prípady delta variantu
„Rôzne štúdie už preukázali, že vírusy môžu spustiť zápal v mozgu. Doteraz sa dalo iba špekulovať, či je toho schopný aj Covid-19. V našom výskume sme chceli zistiť, čo sa presne deje na bunkovej úrovni v mozgu, keď sú pacienti vážne chorí na Covid-19,“ povedal Andreas Keller, profesor klinickej bioinformatiky na univerzite v Sársku.
Analyzovalo sa okolo 65-tisíc bunkových jadier z 30 vzoriek mozgu
Pre štúdiu publikovanú v časopise Nature vedci skúmali vzorky tkaniva od ôsmich pacientov, ktorí zomreli na Covid-19, a od 14 kontrolných pacientov, z ktorých jeden zomrel na následky infekcie vírusom chrípky. Tkanivo pochádzalo z čelného laloku mozgovej kôry a choroidálneho plexu, plexu žíl podobného stromu, ktorý okrem iného tvorí mozgomiešny mok.
Mozgová kôra spája mnoho rôznych nervových buniek, ktoré riadia naše správanie, ako aj našu koncentráciu a schopnosť konať. Choroidálny plexus tiež predstavuje dôležitú bariéru medzi striktne oddelenými systémami krvného obehu a mozgovými dutinami v mozgu, ktoré sú naplnené mozgomiešnym mokom.
„V Stanforde boli aktívne gény každej jednotlivej bunky vo vzorke tkaniva vyšetrené pomocou RNA sekvenovania. Celkovo sme analyzovali asi 65-tisíc bunkových jadier z 30 vzoriek mozgu,“ vysvetlil Keller. „Zistili sme, že Covid-19 spúšťa v mozgu zápalovú reakciu, ktorá je typická pre túto chorobu.“
Nie je to vírus, ktorý prechádza hematoencefalickou bariérou
Napriek systematickým analýzam vedci nedokázali detekovať žiadne genetické informácie o Sars-CoV-2 v mozgu, takže samotný vírus zjavne neprekročil hematoencefalickú bariéru. "Ale boli sme schopní vidieť v genetických analýzach, že imunitné bunky v mozgovom tkanive, takzvané mikroglie, boli silne aktivované u pacientov, ktorí zomreli na Covid. Okrem toho sme boli schopní detekovať aktivované T bunky, takzvané lymfocyty, ktoré migrovali z krvi do mozgu. Potom tam opäť posilnili zapálené prostredie,“ hovorí bioinformatik.
Takýto zápal nervového tkaniva v mozgu, vedci nedokázali zistiť ani u pacienta, ktorý zomrel na chrípku, ani u ďalších kontrolných pacientov.
Vzorec ako pri schizofrénii a depresii
Vedci boli schopní vidieť ďalšie rozdiely v aktivovaných génoch nervových buniek (gliové bunky) a imunitných buniek (mikroglie). „Posledne uvedené sú nevyhnutné pre normálnu funkciu nervových buniek, ale môžu tiež spôsobiť chronické choroby. Pozmenené molekulárne procesy, ktoré sa pozorovali pri zapnutí a vypnutí génov v mozgových bunkách, sú podobné vzorcom, ktoré poznáme z iných neurologických a duševných chorôb, ako je schizofrénia, depresia alebo kognitívne slabosti,“ vysvetlil hlavný autor štúdie, Fabian Kern.
Kanadskí vedci prvýkrát preukázali v roku 2015, že zápal v mozgu môže vyvolať depresiu. Svoje poznatky zverejnili v časopise Jama Psychiatry.
