PRAHA - Imunita po očkovaní podľa niektorých odborníkov vydrží najmenej rok. Ďalší odporúčajú začať preočkovanie treťou dávkou už na jeseň, hlavne u seniorov. Vyplýva to z ich odpovedí pre agentúru ČTK. Na tom, či se podarí dosiahnuť kolektívnej imunity, teda stavu, kedy sa vírus nemá medzi ľuďmi ako šíriť, sa ale nezhodujú.
"Aktuálne dáta ukazujú, že očkovanie je účinné minimálne jeden rok, možno aj výrazne dlhšie," uviedol evolučný virológ Jiří Černý, ktorý pôsobí na Fakulte tropického poľnohospodárstva Českej poľnohospodárskej univerzity v Prahe. Problém podľa neho môžu znamenať nové mutácie, ktoré by mohli účinnosť znížiť. V takom prípade by bylo potrebné preočkovávať upravenou vakcínou, ktorá by bola účinnejšia.
Archívne video
Dôvod na prekočkovanie bude iný, ako si myslíme
S týmto súhlasi aj imunológ Michal Křupka, ktorý pôsobí na Lekárskej fakulte Univerzity Palackého v Olomouci. "Osobne ale očakávam, že dôvodom na prípadné preočkovanie by skôr bola snaha pokryť novo sa šíriace varianty ako slábnucu imunitnú odpoveď ako takú," priznal. U iných vakcín je podľa neho štandardný interval ročného preočkovania až niekoľko rokov. Každoročne sa práve pre meniaci sa vírus mení aj vakcína proti chrípke.
Podľa riaditeľa Biologického centra Akadémie vied ČR Libora Grubhoffera by bolo optimálne robiť prieskum špecifických protilátok u ľudí, ktorí boli zaočkovaní hneď na začiatku, hlavne u seniorov. "Je veľmi pravdepodobné, že prítomnosť protilátok u viacerých z nich zatiaľ stihla výrazne poklesnúť," napísal. Protože k takémuto prieskumu pravdepodobne nepríde, odporúčal by preočkovanie seniorov od novembra tak, aby väčšina bola preočkovaná do konca roka.
Tretie kolo pre tých najslabších už na jeseň
S iniciáciou preočkovávania rizikových skupín na jeseň súhlasí aj molekulárny imunológ Václav Hořejší z Ústavu molekulárnej genetiky Akadémie vied ČR.
Na tom, či sa v Česku podarí dosiahnuť kolektívnej imunity, sa vedci nezhodnú. "Obávam sa, že dosiahnutie kolektívnej imunity nebude možné najmä z dôvodu vysokej miery infekčnosti nových mutácií," domnieva sa Černý. Niektoré štúdie podľa neho ukazujú, že potrebných by u nich bolo až 90 percent. Je teda podľa neho potrebné zamerať sa na zaočkovanosť rizikových skupín, ktorá zamedzí ďalším úmrtiam.
"Veľká miera očkovania medzi mladšou populáciou potom povedie aspoň k spomaleniu šírenia ďalších vĺn. Tieto dva faktory spojené dokopy potom urobia zo SARS-CoV-2 oveľa menej nebezpečný patogén," dodal Černý.
Grubhoffer a Hořejší veria, že sa k tomu podarí aspoň priblížiť. "Dúfam, že si ľudia uvedomia, že potvrdenie o očkovaní, covid pas, im značne uľahčí život. Len sa obávam, že túto nádej zmaria zase právnici a sudcovia, ktorí rozhodnú, že covid pasy sú neprípustné," dodal.
Imunita po prekonaní covidu je iná ako po očkovaní
Do kolektívnej imunity podľa Grubhoffera prispievajú aj ľudia, ktorí boli nakazení pred šiestimi až deviatimi mesiacmi. Podľa Křupku je táto imunita po prekonaní ale veľmi variabilná a u niektorých dokonca nedostatočná.
"Pre väčší záujem o očkovanie je potrebné nepoľavovať v kampani, v zdôrazňovaní nevyhnutnosti dosiahnuť kolektívnu imunitu. Je to otázka nielen ochrany každého z nás jednotlivo, ale tiež prejav solidarity podieľať sa na celkovej ochrane ľudskej spoločnosti," dodal Grubhoffer.
