BRATISLAVA - Pár týždňov sme sa tešili ústupu pandémie koronavírusu. Druhá vlna už zrejme skončila a to najhoršie máme nielen my, ale aj väčšina krajín za sebou. Nadšenie však netrvalo dlho, napriek stále zlepšujúcej sa situácii sa objavila nová mutácia. Veľká Británia a Portugalsko už čelia mutácii vo veľkom. V Česku evidujú desiatky prípadov, u nás už tiež potvrdili prvé prípady, no zatiaľ je to pod kontrolou. Kedy začne tretia vlna pandémie?
Práve delta variant bude zrejme rozhodujúcim hráčom v tretej vlne pandémie koronavírusu. Vláda začala prehodnocovať režim na hraniciach, ale aj výnimky pre ľudí na cestovanie. Keďže v Británii sa vírus šíril najmä medzi nezaočkovanými, je jasné, že plne zaočkovaní ľudia to budú mať jednoduchšie. Nebudú to mať jednoduchšie len z hľadiska pravidiel. Chrániť si budú to najdôležitejšie. Svoj život.
VIDEO Podľa odborníkov je dosiahnutie kolektívnej imunity takmer nemožné
Kedy príde delta mutácia a udrie tretia vlna?
Tento týždeň u nas identifikovali prvé prípady delta mutácie. O začiatku tretej vlny sa hovorilo najskôr na jeseň, zdá sa však, že čeliť jej budeme musieť už skôr. "Delta sa už u nás určite šíri, čo testovaním zistíme v najbližších dňoch. Predpokladám rast počtu pozitívnych prípadov ešte v júni, krivka ich poklesu sa zlomí na prelome júna-júla," povedal pre Topky analytik Ivan Bošňák.
Podobnou cestou sa podľa neho vydá v najbližšom čase väčšina krajín Európy. "Už dnes sa krivka poklesu zlomila v Británii, Portugalsku, Španielsku, Rusku, Švédsku, Fínsku, v Nórsku, v Moldavsku. Budeme ďalší spolu s Írskom," dodal. Napríklad v Nemecku je delta mutácia už u 15 percent nezaočkovaných, kým pred týždňom to bola len polovica.
Matematik Richard Kollár predpokladá, že hlavným miestom šírenia budú školy, keďže mladšie deti sa u nás očkujú len veľmi zriedkavo. Delta mutácia sa totiž v zahraničí šíri predovšetkým v nezaočkovaných kolektívoch a v domácnostiach. "Keďže teraz končí školský rok, očakávam veľké rozšírenie až po začiatku ďalšieho školského roka v septembri," uviedol pre Topky.
Rozhodujúca bude miera zaočkovanosti
Rozhodujúcim faktorom počas tretej vlny bude zaočkovanosť. Vírus sa zatiaľ šíri medzi nezaočkovanými, dve dávky chránia aj pred novou mutáciou takmer na 90 percent. Jedna dávka na 30 percent. Na Slovensku je však zatiaľ plne zaočkovaných len okolo 26 percent. Záujem o očkovanie rapídne klesol, mierny nárast v čakárni zaznamenali po ohlásených sprísnených pravidlách pre cestovanie, no opäť sme na hranici okolo 50-tisíc čakajúcich.
Bude teda tretia vlna horšia ako tá druhá? Bošňák predpokladá, že po víkende bude zaočkovanosť druhou dávkou už 30 percent. "Do mesiaca dostanú druhú dávku všetci, ktorí majú prvú dávku a ku koncu júla budeme blízko 40 %. Začíname očkovať Janssenom a tam stačí prvá dávka, bude to významná pomoc, rovnako je pomocou očkovanie obvodnými lekármi," uviedol.
Pôjde o hyperregionálnu záležitosť
Podľa analytika silu nesmieme merať počtom infikovaných, ale počtom hospitalizovaných. A tých bude významne menej a zásadne rôzne podľa regiónu. "Bratislava bude postihnutá zásadne inak ako niektoré vidiecke obce v málo zaočkovaných okresoch. Pôjde o hyperregionálnu záležitosť," dodal na margo tretej vlny. Ani Kollár nepredpokladá, že tretia vlna bude horšia, keďže zatiaľ tomu tak nikde nebolo.
"Vzhľadom na to, že počas nej nebol poriadne zaočkovaný takmer nik a navyše sme v tom čase premorili veľkú časť obyvateľstva, tak práve naopak sa dá očakávať menšia vlna do tisíc hospitalizácií naraz na Slovensku. Počet infikovaných nebudeme schopní zrejme úplne sledovať, keďže to budú vo veľkej miere deti do 12 rokov, ktoré po väčšine ani netestujeme," uviedol matematik.
Prenášačmi budú veľké nezaočkované kolektívy a deti
V Británii odhalili ohniská medzi deťmi, ktoré sa v mnohých krajinách, rovnako je to u nás, netestujú ani neočkujú a väčšinou nemusia mať ani rúška. Podľa matematika sa bude delta mutácia šíriť v nezaočkovaných veľkých kolektívoch. "Preto to budú deti či napríklad iné skupiny, kde budú veľké skupiny blízkych kontaktov nezaočkovaných osôb," myslí si Kollár.
"V Británii tvoria väčšinu infikovaných mladí, mobilní a aktívni neočkovaní ľudia. Tínedžeri a dvadsiatnici. Podobne je to dnes aj v Nemecku. Je to zvrat oproti prvej a druhej vlne a posun k mladším ročníkom," skonštatoval Bošňák. Myslí si, že v obmedzení šírenia zásadne pomôže začiatok prázdnin a koniec vyučovania v interiéroch po 5 - 6 hodín denne v triedach s 20 - 30 deťmi päťkrát do týždňa.
Je delta mutácia naozaj taký strašiak?
Delta mutácia sa podľa profesora Vladimíra Krčméryho šíri dva- až sedemkrát rýchlejšie. Úmrtnosť pri nej vyššia nie je. Podľa Bošňáka však táto mutácia nie je až taký strašiak a väčšie problémy ako britská mutácia nespôsobí. "Britská mutácia bol vážny epidemický problém, na ktorý Slovensko reagovalo v niekoľkých krokoch opačne ako malo, nevhodne a nešťastne. Delta prichádza v čase očkovania a musíme sledovať aké úspešné kroky robia krajiny, kde sa už výrazne prejavila," skonštatoval Bošňák.
Lockdowny podľa neho riešením nie sú. "Nerobí ich Veľká Británia a obmedzenia budú musieť byť veľmi prísne lokálne s okamžitou karanténou. Ale možno to nepomôže a riešením bude politika nízkeho odporu. Nevieme. Pozerajme na Britániu a Portugalsko. Sú na 10 násobkoch našich dnešných čísiel a rastú na dvojnásobky každých 14 dní," povedal pre Topky.
Pre nezaočkovaných by strašiakom mal byť
Pre nezaočkovanú časť populácie by to podľa Kollára strašiak mal byť. "Pretože ľahšie sa šíriaci variant, ktorý zostane v populácii dlho, znamená, že sa s ním časom stretnú a majú vysokú pravdepodobnosť sa infikovať, keď sa skončí leto a zlepšia sa aj podmienky na šírenie v prostredí," povedal matematik. "Pre takmer celú populáciu to znamená, že sa buď zaočkujú, alebo si prejdú infekciou. Pri očkovaní je však výrazne menšia šanca na horší priebeh, aj keď nie nulová. Ale neporovnateľne nižšia na hospitalizáciu, či úmrtie," povedal na adresu delta mutácie.
Vo svete sa už skloňuje aj pomenovanie mutácia "delta plus". Je nebezpečnejšia? "Delta plus obsahuje ďalšiu mutáciu, o ktorej odborníci hovoria ako o potenciálne nebezpečnej," povedal Kollár s tým, že je to otázka skôr na virológov, keďže zatiaľ nie je dostatok dát, aby sa k tomu vedeli vyjadriť aj analytici.
"Tie dáta však prídu zrejme čoskoro, tak ako nové mutácie. Pre mňa je dôležitá vždy len tá informácia, do akej miery dokážu tieto mutácie prelomiť doteraz vytvorenú imunitu vakcináciou alebo predchádzajúcou infekciou. Zatiaľ sa však takýto únikový variant nepozoroval, čo je dobrá správa. Je však potrebné to veľmi pozorne sledovať a vyhodnocovať," dodal Kollár.
