BRATISLAVA - Európska únia by mala prehodnotiť svoje ambície byť globálnym hráčom a sústrediť sa radšej na jednotlivé výzvy, ako tie na západnom Balkáne, Blízkom východe, Ukrajine a v severnej Afrike. V stredu to na bezpečnostnej konferencii GLOBSEC 2021 Bratislava Forum uviedol minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok.
"Nie som fanúšikom veľkých stratégií. Môžeme ich mať, ale potom príde Lukašenko, ktorý odhalil úroveň nášho vplyvu. Mám rád čiastkové stratégie. Menšie, jasne definované stratégie v kľúčových oblastiach," priblížil Korčok počas panelovej diskusie o globálnom vplyve EÚ. Šéf slovenskej diplomacie sa vyslovil za realistickejšie ciele, aby EÚ nebola sklamaná vždy, keď sa pokúsi byť globálnou politickou silou, avšak bez žiadaného účinku.
"Stále viac sa pýtam, či sme správne nastavili naše ambície byť globálnym hráčom. Nevzdávam sa tých ambícií, len sa pýtam," dodal Korčok a pripomenul, že Únia bola založená s cieľom zabrániť vojenským konfliktom medzi svojim členmi, a nie vyvíjať politický vplyv na zvyšok sveta.
Korčok ďalej poznamenal, že v rámci EÚ stále prevládajú národné záujmy nad záujmami nadnárodnými. Poukázal na stav prístupových rozhovorov Albánska a Severného Macedónska s Bruselom, ktoré blokuje Bulharsko.
"Ohrozujeme tým rozširovanie EÚ, čo je veľkou súčasťou projektovania stability," povedal Korčok. Ak podľa jeho slov chceme mať globálne ambície, musíme začať v našom regióne. "Rešpektujem národné záujmy Bulharska, ale ak sa na to pozrieme zo širšieho hľadiska, je to pre nás veľký problém," dodal minister.
Zahraničná politika EÚ by mala byť podľa Schallenberga založená na ochrane európskych hodnôt a ich vývoze do zvyšku sveta."Naše hodnoty sú univerzálne. Mali by sme za ne bojovať a podľa možností vyvážať. Musíme investovať do transatlantických vzťahov a vzťahov s Britániou," uviedol šéf rakúskej diplomacie.
Schwarzerová sa taktiež vyslovila za zahraničnú politiku založenú na hodnotách, zároveň však poznamenala, že problémy s dodržiavaním liberálnych hodnôt v členských štátoch EÚ majú nepriaznivý vplyv na schopnosť Bruselu vyvíjať po svete vplyv prostredníctvom tzv. mäkkej sily.
Sereniová zdôraznila dôležitosť jednotnej zahraničnej politiky EÚ, ktorá však musí byť založená na spoločných cieľoch všetkých 27 členských štátov. Poznamenala, že národné záujmy členov EÚ sa často odlišujú, pričom niekedy sú v priamom konflikte. Napriek tomu by mal Brusel mať ambície byť globálnym hráčom a členské štáty by sa mali snažiť nájsť spoločnú stratégiu zahraničnej politiky, dodala Sereniová.