BRATISLAVA – Slovenskí meteorológovia v aktuálnom týždni očakávajú nástup prvej vlny horúčav v tomto roku. Podľa ich slov môže ísť o jednu z najvýraznejších júnových vĺn horúčav, akú sme kedy na našom území zaznamenali. Znamená to, že opäť zažijeme zvrat v počasí. O tom, aký vplyv má výrazné oteplenie na ľudský organizmus, sme sa rozprávali s uznávaným lekárom Petrom Visolajským, ktorý poskytol cenné rady, ako zvládnuť horúčavy v zdraví.
Prvý skok zo "zimy do tepla" sme zažili na prelome mája a júna. Ďalšia zmena nás čaká tento týždeň, kedy sa po pomerne chladnej nedeli začne už v prvých dňoch tohto týždňa otepľovať. Meteorológovia zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) avizujú, že už v utorok zaznamenáme na našom území aj tropický deň (deň s maximom teploty 30 °C a viac). Padnúť by mali aj tridsaťpäťky!
Horúčavy však predstavujú riziko – môžu spôsobiť prehriatie organizmu a zdravotné komplikácie. Lekár Peter Visolajský preto zdôrazňuje dôležitosť ochrany pred slnkom a dodržiavania pitného režimu. „Na ľudský organizmus vplývajú významnejšie buď prudké zmeny počasia, alebo teplotné extrémy. My žijeme v pomerne stabilnom počasí a nepredpokladám, že by samotná zmena teploty počasia významnejšie mala vplyv na naše zdravie. To, čo by sa mohlo negatívne prejaviť však je, že po uplynulých týždňoch sme akoby zabudli na potrebné opatrenia pri horúčavách. Ak teda podceníme pitný režim, či si nebudeme chrániť pokožku, alebo strávime neprimerane veľa času na priamom slnku, môže to mať, samozrejme, následky na naše zdravie,“ vystríha doktor.
Pozor na klimatizáciu!
Visolajský na otázku, ako dlho trvá, kým sa aklimatizujeme na vyššie teploty, odvetil, že "je to skôr o našom správaní". „Ľudské telo zvládne veľa, na to mu však musíme zabezpečiť podmienky. Tými sú v horúcom počasí dostatok pitnej vody a vyhýbanie sa prudkému slnku. Avšak aj klimatizácia môže mať na nás negatívne následky. Nie je zdravé, ak je príliš veľký teplotný rozdiel medzi priestormi, kde trávime čas. Hoci je to príjemné, ale pre naše telo je neprirodzené a škodlivé, ak klimatizovaný priestor príliš schladzujeme. Odporúčam teplotný rozdiel medzi klimatizovaným a neklimatizovaným priestorom len pár stupňov (1-2°C). Na druhej strane netreba zabudnúť pred novou sezónou klimatizáciu vyčistiť a vydenzifikovať, pretože klimatizácia môže byť zdrojom infekcií a plesní, ktoré môžu škodiť nášmu dýchaniu. Náhle veľké teplotné rozdiely či už pri kúpaní, schladzovaní, či pri klimatizácii môžu byť nebezpečné hlavne u ľudí s ochorením srdca a ciev,“ varoval lekár.
Cenné rady pre meteosenzitívnych ľudí
Počasie môže podľa Visolajského vplývať na zdravie hlavne u najmenších alebo u najstarších. „U týchto skupín ľudí sú kompenzačné mechanizmy tela obmedzené. Myslím, že u malých detí robíme dostatočné opatrenia. V ich prípade by som len dal do pozornosti, aby rodičia boli veľmi opatrní, nezabudli a ani nenechávali svoje dieťa zavreté v aute, pretože ich to môže ohroziť na živote. Pri starých ľuďoch na opatrenia často zabúdame a veľmi horúčavy podceňujeme. Potreba tekutín a riziko dehydratácie je veľké aj u starých ľudí, rovnako riziko úpalu a vyčerpanie organizmu z tepla ohrozuje nielen malé deti, ale aj našich seniorov. Tí často trpia aj na srdcovocievne ochorenia, čo ich pred vysokými teplotami robí ešte zraniteľnejšími,“ podčiarkol doktor.
Ako doplnil, pri meteosenzitívnych ľuďoch je dôležité postupné navykanie tela na zmeny teplôt. „Zdravé je postupné otužovanie aj saunovanie. Správne obliekanie, pitný režim a vyhýbanie sa priamemu slnku počas poludnia sú opatrenia, ktorými môžeme telu pomôcť teplotne náročné situácie zvládnuť. Pre pitný režim je najvhodnejšia voda z vodovodu, ktorú máme na Slovensku vo vysokej kvalite,“ poradil Visolajský.
