BRATISLAVA - Slovensko vlani poskytlo oficiálnu rozvojovú pomoc (ODA) v objeme vyše 123,5 milióna eur, jej podiel na hrubom národnom dôchodku (HND) predstavoval 0,14 percenta. Napriek medziročnému nárastu SR naďalej dlhodobo zaostáva za plnením cieľa dosiahnuť do roku 2030 podiel na HND 0,33 percenta. Hlavným dôvodom je dlhodobá absencia systémového zvyšovania. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR to uviedlo v správe za rok 2020, ktorá je aktuálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní.
Ako upozornil rezort diplomacie, medziročné zmeny vzhľadom na chýbajúce systémové zvyšovanie v podiele ODA na HND závisia predovšetkým od objemovo významnejších jednorazových finančných operácií. "Rovnako to bolo aj v roku 2020, keď bol nárast z 0,11 percenta na 0,14 percenta spôsobený dvomi jednorazovými operáciami, bez ktorých by bola úroveň ODA SR dokonca nižšia ako v roku 2019," poukázala správa.
Hlavnými dôvodmi nárastu ODA SR v roku 2020 boli jednorazové odpustenie dlhu Srbskej republike v hodnote 16 miliónov eur a nárast príspevku do všeobecného rozpočtu Európskej únie, vykazovaného ako ODA, o približne 6,3 milióna eur.
Odpustenie dlhu Srbsku zvýraznilo aj dominanciu Európy v rozdelení bilaterálnej ODA. Celková pomoc smerujúca do európskych krajín dosiahla 21,7 milióna eur, putovala napríklad aj do Turecka, na Ukrajinu či do Moldavska. Z afrických krajín pridelili najvyššiu pomoc Keni a Somálsku. Ázijskými krajinami s najvyššou podporou boli vlani Gruzínsko, Irak a Afganistan.
Prostredníctvom rozvojovej spolupráce pomáha Slovenská republika menej rozvinutým krajinám, prispieva k implementácii cieľov udržateľného rozvoja Agendy 2030 a k riešeniu významných globálnych výziev vrátane zmierňovania následkov konfliktov a pri postkonfliktnej stabilizácii. K dlhodobým výzvam, najmä v podobe zmeny klímy a jej dôsledkov či migrácie, pribudla v roku 2020 pandémia ochorenia COVID-19.
