BRATISLAVA – S príchodom leta záujem o očkovanie klesá. Čakárne na východe Slovenska zívajú prázdnotou, v Bratislave však čakajú na termín desiatky tisíc ľudí. Dokonca sa ozývajú hlasy, že čoskoro nebudeme mať koho očkovať. Kde je problém? Odborníkov sme sa spýtali čo v prípade, že bude záujem nízky a ako by motivovali ľudí k tomu, aby sa išli očkovať.
Prvý, kto poukázal na to, že záujem o očkovanie bude klesať, bol bývalý šéf NCZI Róbert Suja. V tom čase bolo v Čakárni takmer 260-tisíc ľudí. Koncom mája čaká na 1. dávku už len okolo 98-tisíc. Dnes Čakárne na východe Slovenska sú takmer prázdne, no na západe si na termín počkáte aj viac ako mesiac.
Prázdne čakárne a nízky záujem: Kolektívna IMUNITA sa dosiahnuť nedá! Buď sa zaočkujeme, alebo sa nakazíme
VIDEO Podľa odborníkov sa kolektívna imunita dosiahnuť nedá
Záujem o očkovanie klesá a čím menej budeme očkovať, tým neskôr sa dosiahne kolektívna imunita. V predchádzajúcom článku sme vás informovali, že sa zrejme úplne dosiahnuť nedá, no cieľ 60 % vylúčený nie je. Čo robiť, aby sme zvýšili záujem ľudí o očkovanie?
Nemyslím si, že nebudeme mať koho očkovať
Oslovili sme preto niekoľkých odborníkov. Podľa analytika z Dát bez pátosu Ivana Bošňáka sa bude záujem s rastúcim počtom zaočkovaných znižovať. „Do čakárne pribúdalo priemerne viac ako 15 tisíc ľudí denne. Záujem sa bude samozrejme s rastúcim počtom zaočkovaných znižovať. Ideálne by ľuďom mali byť prideľované termíny dopredu. Čakáreň by nemala existovať a manažovať by sme mali kapacitu očkovacích miest tak, aby sme mali plné termíny ľudí na druhú dávku, doplnené žiadateľmi o prvú dávku,“ povedal pre Topky.
Zároveň si nemyslí, že nebude koho očkovať. „Práve naopak, drvivá väčšina očkovacích miest bude mať čo robiť celý jún a júl.“ V čakárni je momentálne viac ako 80-tisíc ľudí, termíny sú im prideľované postupne. „Za týždeň sme dali 170-tisíc prvých dávok. To sú ľudia, ktorí išli do čakárne, ale dostali termín. Týždeň predtým sme dali viac ako 150-tisíc prvých dávok. To sú obrovské čísla,“ uviedol Bošňák.
Obávam sa, že nezaočkovaných presvedčí až tretia vlna
Odlišný názor má predseda Lekárskeho odborového združenia a člen krízového štábu Peter Visolajský. „Ak tým ľuďom, čo ešte nad očkovaním váhajú alebo zatiaľ sú rozhodnutí s očkovaním čakať, nedáme dostatok informácií o zmysle očkovania alebo dostatočnú motiváciu chrániť sa očkovaním, očakávam, že záujem o očkovanie sa bude znižovať,“ povedal pre Topky lekár. „A môže nastať, žiaľ, situácia, že až ďalšia vlna presvedčí nezaočkovaných o potrebe očkovania.“
Vakcín je dosť, musíme zabezpečiť, aby nimi bolo koho očkovať
Podľa matematika Richarda Kollára dáta naznačujú, že prichádza v očkovacej kampani k zlomu. „Kým doteraz určovali rýchlosť očkovania na Slovensku objemy dodávok vakcín a ľudia na očkovanie museli často dlhšie čakať, odteraz už budeme mať vakcín, a to aj tých najžiadanejších, už dostatok,“ povedal pre Topky s tým, že úlohou tak bude zabezpečiť to, aby nimi bolo koho očkovať. Podľa neho už ľudia v tejto situácii nebudú mať záujem o čakanie na termín očkovania či vakcínu, ktoré si nemôžu vybrať.
„Preto očakávam, že Čakáreň, tak ako ju poznáme, v týchto dňoch končí. Bude absolútne nevyhnutné očkovancom poskytnúť oveľa vyšší komfort a zrejme aj istú odmenu za očkovanie,“ myslí si Kollár. V prípade, že sa podarí dobre naštartovať očkovanie výjazdových tímov v obciach, očkovanie obvodnými lekármi pre dospelých či pre deti, alebo vo firmách, ktoré sa budú snažiť zaočkovať všetkých svojich zamestnancov, tak sa nám podľa matematika ešte zrejme podarí udržať pomerne dlho dostatočný záujem o očkovanie, aby sme vedeli použiť všetky vakcíny, ktoré dostávame. „Je to však veľká logistická výzva,“ uviedol Kollár.
Kampaň vraj ide dobre
Očkovacia kampaň z dielne rezortu zdravotníctva je už od začiatku kritizovaný. Podľa viacerých je nedostatočná a ľudia nemajú dostatok informácií. Ministerstvo však uviedlo, že kampaň sa vyvíja dobre a spĺňa momentálne ciele. Prvú fázu celoslovenskej mobilizačnej s ohľadom na dôraz zaočkovania starších ľudí spustilo ministerstvo začiatkom mája a trvá do konca júna. „Počas celého mesiaca máj zároveň seniori pri vyplácaní starobných dôchodkov dostávajú informačný leták o očkovaní,“ uviedla pre Topky hovorkyňa rezortu zdravotníctva Zuzana Eliášová.
Rezort postupne spustí mnohé spoty, ktoré podporujú vedecké osobnosti ako Zuzana Krištufková, profesor Vladimír Krčméry, virológ Boris Klempa či lekár Peter Sabaka. Vedci okrem iného odpovedajú aj na najčastejšie otázky vo virtuálnom priestore. „Momentálne prebieha prvá fáza kampane, ktorej cieľom je zaočkovanosť vekovej kategórie 60+ a celková zaočkovanosť populácie nad 44%,“ povedala Eliášová s tým, že v polovici kampane smerujú k splneniu ich cieľa.
Čo ak v lete naozaj nebudeme mať koho očkovať?
Podľa Bošňáka ide o hypotetickú otázku. „V júni musíme podať najmenej 600-tisíc, ale ideálne 780-tisíc druhých dávok. To je 20- až 26-tisíc denne priemerne. Na 1. dávku nám zostane kapacita 9- až 15-tisíc. To je polovica toho, čo očkujeme na konci mája. Úplne sa otočí pomer očkovania prvou a druhou dávkou,“ ozrejmil anaylitik. Druhé dávky totiž potrebujeme podať, ale pri AstraZenece s nimi už meškáme.
„V júli budú čísla pre druhé dávky trochu nižšie, ale stále vyše pol milióna. Veľmi skoro sa dostaneme do stavu, že na 1. dávku sa bude čakať, počet ľudí v čakárni začne rásť, pomaly, ale rásť. Na konci júna v nej bude podľa ma podobne ľudí ako na konci mája. A to budú termíny na najbližšie dni plne obsadené,“ vysvetľuje Bošňák.
Musíme zistiť, prečo ľudia váhajú
Treba zistiť, prečo ľudia nad očkovaním váhajú. „Treba sa ľudí spýtať až potom tieto problémy vieme riešiť,“ povedal Visolajský. Pandémia momentálne opadla, ľudia sa necítia bezprostredne ohrození a preto s očkovaním váhajú. „Ďalší problém je že veľa hlavne starších ľudí s odľahlých regiónov sa nevie zaregistrovať alebo nevie prísť na očkovanie do očkovacieho centra v krajskom meste, za týmito ľuďmi s očkovaním treba prísť. Tu vidím veľkú úlohu obvodného lekára,“ uviedol lekár.
Podľa Kollára musíme dostať vakcíny čo najbližšie k ľuďom. „Nájsť si čas s ľuďmi osobne diskutovať o výhodách vakcinácie. určite pomôžu aj výhody vakcinovaných pri cestovaní do zahraničia či pri iných domácich opatreniach počas leta. A záverečným impulzom pre očkovanie bude zrejme príchod jesennej pandemickej vlny, ktorá do nemocníc prinesie takmer výlučne len nezaočkovaných. Vtedy sa znovu zásadne zvýši záujem o očkovanie na Slovensku,“ dodal na adresu toho, ako zvýšiť záujem.
Tri najlepšie možnosti, ako zvýšiť záujem ľudí o očkovanie
Odborníci sa zhodli na troch najlepších možnostiach, ktoré by ľudí mohli pritiahnuť k tomu, aby sa očkovali. Okrem odmeny v podobe uvoľnených podmienok a relatívne slobodného post-covidového života, by mohli zaočkovanosť zvýšiť obvodní lekári, výjazdy (teda mobilné očkovacie tímy), prípadne autobusy, ktoré by ťažšie mobilných ľudí priviezli do očkovacích centier.
Očkovať by mali obvodní lekári
Visolajský dlhodobo navrhuje, aby očkovanie mohli zabezpečovať aj obvodní lekári, ktorí si poznajú svojich pacientov najlepšie. „Majú aj dostatočnú autoritu očkovanie svojim pacientom zdôvodniť a vysvetliť a hlavne vedia zabezpečiť očkovanie aj tým pacientom, ktorí za očkovaním nemôžu prísť do krajského centra. Zaočkovaním chrániť životy najrizikovejších občanov musí byť tejto situácii hlavný záujem štátu,“ uviedol.
S tým, že s očkovaním by pomohol obvodný lekár, súhlasí aj analytik Bošňák. „Nebudú to zásadne vysoké čísla, ale budú to čísla v kritických vekových skupinách nad 60 rokov. Veľké kampane, letáky a tváre hercov beriem ako povinnú jazdu, ale efektívnejšie by bolo odmeniť lekárov za každú podanú dávku ľuďom nad 50 rokov,“ myslí si analytik. Okrem toho sa podľa neho postupne posúvame do nižších vekových skupín detí a pre dospelých príde Sputnik. Určité percento ľudí na Slovensku, a nie je nízke, čaká na túto variantu. Očakávam viac ako 100-tisíc záujemcov.
Do veľkých očkovacích centier už bude asi mimo Bratislavského samosprávneho kraja potrebné podľa Richarda Kollára zvážať obyvateľov z okolitých obcí bezplatne autobusmi. „Takisto je potrebné čo najskôr začať distribuovať vakcíny ambulatným lekárom a posilniť výjazdové mobilné očkovacie jednotky, ktoré budú brázdiť slovenský vidiek,“ uviedol.
Výjazdovka je veľmi náročná
Výjazdové očkovanie zvažoval po vzore niektorých regiónov aj hlavný lekrá Bratislavského kraja Tomáš Szalay, no podľa neho je to náročné. „Rozmýšľal som, ako by to vyzeralo v Bratislavskom kraji, ktorý má predsa len trochu inú geografiu, ako iné regióny. Bratislava je akýmsi centrálnym uzlom z akéhokoľvek kúta kraja idete kamkoľvek, stretnete sa v Bratislave,“ ozrejmil. Rozumie, že pre ľudí, ktorí nie sú už takí mobilní, prípadne majú iný problém, prečo do Bratislavy prísť nemôžu, je výjazdové očkovanie dobré. „Výjazdovka je však strašne energeticky náročná. Treba to plánovať a nájsť tím ľudí,“ uviedol s tým, že to nemusí byť až také efektívne.
Szalay sa preto snaží presvedčiť starostov, aby ľudí doviedli do vakcinačného centra na Národnom futbalovom štadióne. „My autobusu vytvoríme špeciálnu registráciu. Nebudú sa tlačiť, nebudú čakať a nemusia sa hlásiť na korona.gov,“ navrhuje hlavný lekár Bratislavského kraja. Niekoľko autobusov so staršími a ťažšie mobilnými ľuďmi už takto do vakcinačného centra už doviezli. „Máme šancu tú zraniteľnú a staršiu generáciu zachytiť a zvýšiť zaočkovanosť,“ myslí si.
Očkovanie v domácnostiach problém kolektívnej imunity nevyrieši
Očkovanie v domácnostiach problém kolektívnej imunity podľa Szalaya nevyrieši. „Pomohlo by očkovanie vylúčených komunít, teda oblastí, kde je pomerne vysoké riziko šírenia nákazy,“ uviedol. Aj podľa Szalaya ešte zostávajú ambulancie všeobecných lekárov. „Je to miesto, kde by sa teoreticky v budúcnosti dalo očkovať. Zatiaľ si nemyslím, že je to dobrý nápad, keďže logisticky je to veľmi náročné,“ myslí si. Pomáhať bude aj to, ak ľudia budú vidieť, že ich okolie sa očkuje.
