BRATISLAVA – Celkové výdavky štátneho rozpočtu budú tento rok vyššie až o 3,74 miliardy eur. Dosiahnu tak 27,6 miliardy eur. Národná rada (NR) SR v piatok schválila novelu zákona roka, ktorú prerokovala v zrýchlenom režime. Podporilo ju 79 zo 127 prítomných poslancov, proti bolo 37 a zdržalo sa 11 zákonodarcov. Za novelu zákona hlasovali OĽANO, Sme rodina a Za ľudí, poslanci SaS sa zdržali. Proti tomuto návrhu bol Smer-SD, ĽSNS aj nezaradení poslanci.
Vládny návrh pôvodne počítal so zvýšením o necelých 3,4 miliardy eur. Zvýšenie o ďalších takmer 351 miliónov eur vyplynulo z pozmeňujúceho návrhu z výborov, ktorý rovnako prešiel. Rovnako ako výdavky sa zvýši aj plánovaný schodok rozpočtu. Stúpne z necelých 8,1 miliardy eur až na 11,8 miliardy eur. Zvýšenie rezervy na výdavky súvisiace s pandémiou ochorenia COVID-19 predstavuje ešte o 294,9 milióna eur viac, teda spolu 2,7 miliardy eur. Upravili sa aj jednotlivé sumy položiek patriace pod túto kategóriu.
Na zabezpečenie v rozpočte nekrytých titulov sa novelou vyčlení ďalších 1,04 miliardy eur. V návrhu bola pôvodne uvedená suma 984 miliónov eur, zvýšenie o ďalších 55,7 milióna eur rovnako vyplynulo z pozmeňujúceho návrhu. Toto zvýšenie zahŕňa 35,7 milióna eur pre Zbor väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) na energie, údržbu objektov, ale aj na dofinancovanie prevádzky súdnictva. Obsahuje aj zvýšenie výdavkov na podporu regionálneho rozvoja o 20 miliónov eur.
"Pri zostavovaní štátneho rozpočtu na rok 2021 sa vychádzalo z údajov a prognóz, ktoré zohľadňovali negatívne dôsledky pandémie ochorenia COVID-19. V štátnom rozpočte na rok 2021 bola rozpočtovaná rezerva na negatívne vplyvy pandémie ochorenia COVID-19 v sume 1,04 miliardy eur. V dôsledku nepriaznivého vývoja situácie na Slovensku súvisiaceho s pandémiou sú však prostriedky tejto rezervy vyčerpané. Cieľom návrhu zákona je preto zabezpečiť dofinancovanie opatrení zameraných na zmiernenie negatívnych následkov pandémie v roku 2021, ako aj ďalších výdavkov štátneho rozpočtu," zdôvodnilo Ministerstvo financií (MF) SR.
Výdavky na zabezpečenie ďalších opatrení majú najmä vytvoriť priestor na čerpanie prostriedkov v súvislosti s Plánom obnovy a odolnosti SR, zabezpečiť krytie zvýšených výdavkov na odvody do všeobecného rozpočtu EÚ, či prostriedky na dofinancovanie železničných spoločností. Novela tiež dopĺňa možnosť prostredníctvom Európskeho nástroja dočasnej podpory na zmiernenie rizík nezamestnanosti (SURE) prevziať rámcový úver od EÚ na účely financovania výdavkov rozpočtovaných v štátnom rozpočte v rámci jednotlivých kapitol štátneho rozpočtu kumulatívne do výšky 1 miliardy eur.
Poslanec Ladislav Kamenický (Smer-SD) zároveň chcel pozmeňujúcim návrhom zvýšiť prostriedky pre Maticu slovenskú o 414.479 eur. Argumentoval tým, že tento rok bude v novodobej histórii Matice slovenskej jeden z najkomplikovanejších z hľadiska financovania jej činnosti. O jeho návrhu však nebolo možné hlasovať z dôvodu nesplnenia legislatívno-technických náležitostí.
Rozpravu k novele štátneho rozpočtu poznačili nezhody medzi ministrom financií Igorom Matovičom (OĽANO) a stranou SaS. Matovič skonštatoval, že ľuďom sľúbili "kopu vecí", ktoré, ak majú dosah na financie, musí pokryť štátny rozpočet. Podotkol, že ho mrzí "politikárčenie", ktoré zvolila jedna koaličná strana. Šéf parlamentného finančného výboru Marián Viskupič (SaS) poznamenal, že SaS sa snažila nájsť kompromisné riešenie, aby SR zvládla účet za COVID a zároveň, aby sa nezruinovali verejné financie. Kompromis sa však nepodarilo nájsť.
Záchranná misia sa podarila, uviedol Matovič
Záchranná misia sa podarila, ľudia a firmy sú oslobodené a nebudú rukojemníkmi jednej z koaličných strán. Tak okomentoval vicepremiér a minister financií Igor Matovič (OĽANO) odsúhlasenie zvýšenia výdavkov rozpočtu o 3,74 miliardy eur poslancami Národnej rady (NR) SR.
Matovič zopakoval, že urobiť novelu zákona roka bolo potrebné pre silnú druhú vlnu pandémie nového koronavírusu. Minuloročný rozpočet sa pritom takisto zvyšoval, pretože sa očakávali práve vyššie výdavky v súvislosti s druhou vlnou, ktorá však naplno udrela začiatkom tohto roka. "Áno, keď minulý rok sme zvýšili prostriedky v rozpočte, nakoniec sme kopu z nich ušetrili, lebo sme ich nemuseli minúť na krytie následkov COVID-19, ale o to viac nám chýbajú v tomto rozpočte," ozrejmil Matovič.
Jedna miliarda eur na krytie následkov pandémie sa minula už vo februári tohto roka, skončila hlavne na rezorte práce. "Odvtedy sme začali vytvárať deficit v štátnom rozpočte mimo zákona, ktorý naplánoval hospodárenie na tento rok," podotkol minister s tým, že preto musel parlament požiadať o zvýšenie deficitu vzhľadom na vývoj vo verejných financiách. "Obrazne by som povedal, že dnešným dňom sa záchranná misia podarila a oslobodili sme rukojemníkov – či už ľudí, alebo firmy postihnuté covidom – ktorých náš koaličný partner, bohužiaľ, 17 dní držal ako rukojemníkov," dodal Matovič.
O tom, ako sa bude dlh konsolidovať, sa Matovič podľa svojich slov rozprával aj s ministrami financií ostatných členských štátov EÚ, ako aj so zástupcami Medzinárodného menového fondu. Budúci rok ešte konsolidáciu neočakáva, zrejme k nej dôjde až v roku 2023. Predseda hospodárskeho výboru Peter Kremský (OĽANO) pripomenul, že väčšina vecí, ktoré sa majú zo zvýšených výdavkov hradiť, je už odsúhlasená vládou, ministerstvami a niektoré už aj parlamentom. Takisto zdôraznil, že sa ešte nevie, či nás nečaká tretia vlna pandémie alebo niečo iné.
Koaličná strana Za ľudí sa vyjadrila, že novela rozpočtu je výsledkom kompromisu, ktorý sa rodil veľmi ťažko. Podľa podpredsedu strany Juraja Šeligu by bolo dobré, keby rezort financií zverejnil všetky položky, na ktoré pôjdu dodatočné peniaze. Je podľa neho dôležité, aby bolo každé euro vynaložené efektívne, avšak zdôraznil, že dlh nikoho neteší.
SaS varuje pred zvyšovaním daní
Dôsledkom prijatej novely zákona o štátnom rozpočte na tento rok bude to, že sa v blízkej budúcnosti na Slovensku zvýšia dane. Vyhlásil to v piatok po schválení úpravy zákona roka šéf finančného výboru Marián Viskupič (SaS). O enormnom zvýšení zadlženia Slovenska hovorí aj opozícia.
"Je mi úprimne ľúto, že vám musím oznámiť, že sa vám v blízkej budúcnosti zvýšia dane," skonštatoval Viskupič s tým, že to je dôsledkom schválenej úpravy rozpočtu. Zadlženie Slovenska sa tak podľa jeho slov stalo enormným. "Splácať to budeme my všetci a nielen my, ale aj naše deti a aj naše vnúčatá," upozornil. Konsolidácia je podľa jeho slov naplánovaná na rok 2023, pričom upozornil, že to je volebný rok.
Podotkol, že SaS ponúkala kompromisný návrh so zníženými výdavkami. Zdôraznil, že vníma potrebu úpravy rozpočtu, aj preto SaS súhlasila s položkami, ktoré priamo súvisia s covidom. Predsedníčka zdravotníckeho výboru Jana Bittó Cigániková dodala, že navrhli napríklad podeliť náklady na očkovanie medzi štát a poisťovne.
Na prudké zvyšovanie dlhu poukázal aj Robert Fico
Na prudké zvyšovanie dlhu poukázal aj predseda opozičného Smeru-SD Robert Fico, podľa ktorého už dosahuje takmer 65 %. "Deficit sa pohybuje na úrovni viac ako 10 %. To sú čísla, ktoré sú nezvládnuteľné. Ako to chcú všetko do budúcnosti zaplatiť? Jedinú cestu, ktorú majú, je, že to budú vyťahovať ľuďom z peňaženiek," upozornil Fico. Na pomoci s boji s covidom by sa podľa neho mali zúčastniť aj banky, v nich vidí možný zdroj financovania potrebných výdavkov.
"Brutálne" zvyšovanie výdavkov podľa Fica svedčí o tom, že vláda nie je schopná čerpať peniaze z eurofondov a ďalších nástrojov EÚ. Zároveň kritizoval, že nebol prijatý ich pozmeňujúci návrh na dofinancovanie Matice slovenskej. "Toto je totálna deštrukcia národnej ustanovizne," tvrdí.
Erik Tomáš (nezaradený) poznamenal, že schválením zvýšenia štátneho rozpočtu koalícia Slovensko definitívne postavila na "grécku cestu". Kritizoval najmä spôsob a proces prijatia zmien v rozpočte. "Dialo sa to v nedôstojnej atmosfére, ktorá znamená, že vládna koalícia prakticky neexistuje," dodal. V súvislosti s dianím v pléne počas diskusie hovorí o nedôstojnom divadle, ktoré si zákon roka nezaslúži.
