BRATISLAVA - Poslanci parlamentu pokračujú v rokovaní. Podpredseda Národnej rady (NR) SR Gábor Grendel (OĽANO) otvoril deviaty rokovací deň 28. schôdze. V úvode dňa odsúhlasili novelu Trestného zákona týkajúcu sa kyberšikany a viaceré zmeny v programe.
Poslanci presunuli hlasovanie o novele Trestného poriadku z dielne Petry Hajšelovej (Sme rodina) na júnovú schôdzu. Novela mala upraviť oblasť väzby, podobný návrh však pripravila aj ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí). Sme rodina s ministerkou sa napokon dohodli na kompromisnom návrhu.
Do programu schôdze zas pribudol návrh na uznesenie z dielne skupiny poslancov. Týkať sa má návrhu správy Európskeho parlamentu o situácii v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv v Európskej únii v rámci zdravia žien. Do programu ho navrhli zaradiť tri poslanecké kluby, OĽANO, Sme rodina a Za ľudí.
Zaoberať by sa poslanci mali vo štvrtok aj novelou zákona o štátnom rozpočte na tento rok, ktorý predložilo Ministerstvo financií (MF) SR. Celkové výdavky štátneho rozpočtu majú byť podľa návrhu tento rok vyššie o 3,389 miliardy eur. Namiesto pôvodne plánovaných 23,9 miliardy eur by tak mali dosiahnuť 27,3 miliardy eur.
Do Trestného zákona má pribudnúť trestný čin pokrývajúci kyberšikanu
Do Trestného zákona má pribudnúť nový trestný čin nebezpečného elektronického obťažovania. Pokrýva najnebezpečnejšie prípady kybernetickej šikany. Vyplýva to z novely Trestného zákona, ktorú vo štvrtok ráno schválili poslanci Národnej rady (NR) SR. Do legislatívy sa má doplniť výslovné uvedenie novonavrhovanej skutkovej podstaty trestného činu nebezpečného elektronického obťažovania s cieľom rozšírenia pojmu blízkej osoby tak, aby sa týmto pojmom rozumel aj bývalý manžel, bývalý druh či rodič spoločného dieťaťa.
Tri roky odňatia slobody môžu podľa novej legislatívy hroziť tomu, kto cez elektronickú komunikačnú službu či počítačovú sieť alebo systém druhú osobu úmyselne dlhodobo ponižuje, zastrašuje, neoprávnene koná v jej mene alebo spôsobuje iné podobné dlhodobé obťažovanie. Trest môže hroziť v prípade, že páchateľ neoprávnene zverejní alebo sprístupní inej osobe obrazový, zvukový alebo obrazovo-zvukový záznam prejavu osobnej povahy, ktorý získal so súhlasom danej osoby, pričom tento záznam môže ohroziť jej vážnosť alebo jej privodiť inú vážnu ujmu na právach.
Ak trestný čin páchateľ urobí z osobitného motívu alebo ho spácha na chránenej osobe, hroziť mu môže jeden až štyri roky za mrežami. Ak ním spôsobí značnú škodu, alebo s úmyslom získať značný prospech, alebo bol za taký čin v predchádzajúcich 24 mesiacoch odsúdený, hrozí mu trest dva až šesť rokov za mrežami. Novela Trestného zákona má byť účinná od 1. júla tohto roka.
Poslanci budú o novele štátneho rozpočtu rokovať zrýchlene
Celkové výdavky štátneho rozpočtu majú byť tento rok vyššie o 3,389 miliardy eur. Namiesto pôvodne plánovaných 23,9 miliardy eur by tak mali dosiahnuť 27,3 miliardy eur. Vyplýva to z novely zákona o štátnom rozpočte na rok 2021 z dielne Ministerstva financií (MF) SR. Plénum parlamentu vo štvrtok schválilo k tomuto návrhu skrátené legislatívne konanie. Zrýchlený režim podporilo 77 zo 137 prítomných poslancov.
Zvýšiť sa má aj plánovaný schodok rozpočtu z necelých 8,1 miliardy eur na vyše 11,4 miliardy eur. V návrhu sa zvyšuje rezerva na negatívne vplyvy pandémie ochorenia COVID-19 o 2,404 miliardy eur. Na krytie ďalších výdavkov štátneho rozpočtu vyčleňuje rezort financií dodatočných 984 miliónov eur.
Účelom návrhu zákona je podľa návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie prijať nevyhnutné úpravy v súvislosti s aktuálnou situáciou a riešiť krytie opatrení na boj s pandémiou. Ide predovšetkým o nákup vakcín, liekov, zdravotníckych pomôcok, ako aj zabezpečenie financovania schválených a pripravovaných schém pomoci podnikateľskému prostrediu a občanom. Zrýchlený režim odôvodnila vláda tým, že štátu hrozia značné hospodárske škody.
Nepodporu zrýchleného režimu k zmene štátneho rozpočtu zo strany SaS avizoval pred časom líder koaličnej strany a minister hospodárstva Richard Sulík. Skonštatoval, že SaS je strana rozpočtovej zodpovednosti. Pripustil, že sa môže zvyšovať rozpočet, ale menej, ako sa navrhuje. Skrátené legislatívne konanie kritizovala aj opozícia.
Slovensko stojí na nástupišti s nápisom Grécko, upozornil Marián Viskupič
Slovensko momentálne stojí na nástupišti s nápisom Grécko, potrebuje však nastúpiť na vlak, ktorý smeruje k zodpovednému rozpočtovému hospodáreniu a konkurencieschopnosti. V rozprave k novele štátneho rozpočtu v pléne Národnej rady (NR) SR to vo štvrtok uviedol šéf parlamentného finančného výboru Marián Viskupič (SaS).
Vyčíslil, že z deficitu 8 miliárd eur sa SR posúva na deficit 11,5 miliardy eur, z výdavkov 24 miliárd eur sa dostáva na 27,5 miliardy eur, príjmy rozpočtu sú pritom necelých 16 miliárd eur. Slovensko sa tak podľa neho pomaly blíži k tomu, že minie raz toľko, ako dokáže vybrať. "Toto nemôže dlho fungovať," varoval. Ak bude SR pokračovať vo vysoko deficitnom hospodárení v tomto aj budúcom roku, je to podľa neho "cesta do pekla".
Poznamenal, že SaS sa snažila nájsť kompromisné riešenie, aby SR zvládla účet za covid, ale tak, aby sa nezruinovali verejné financie. Kompromis sa však nepodarilo nájsť. Napriek časovému priestoru, ktorý bol vytvorený, sa SaS podľa jeho slov ohradzuje voči rozhodovaniu o miliardách v rozpočte v takom krátkom čase. Vníma, že tretia vlna môže prísť, aj keď sú predpoklady, že môže byť nižšia vďaka očkovaniu.
Viskupič tiež tvrdí, že treba upravovať rozpočet na základe aktuálnych dát, preto navrhol počkať na prognózy. "Čím presnejšie a aktuálnejšie dáta máme, následne tým nižšie môžu byť rezervy," poznamenal. Poukázal na to, že 3,5 miliardy eur je polovica ročného výberu dane z pridanej hodnoty (DPH).
Slovensko podľa neho potrebuje reformy a znižovanie výdavkov. "Teraz je ten správny čas, aby sme diskutovali a rozprávali sa o zodpovednom financovaní krajiny," myslí si Viskupič. Minister financií Igor Matovič (OĽANO) by zároveň podľa neho mal vysvetliť, ako Slovensko vyvedie z vysoko deficitného hospodárenia. Upozornil, že dlhy sa momentálne financujú lacno, ale nebude to tak vždy.
Nedá sa zároveň aj šetriť aj pomáhať
Súčasne upozornil, že akoby sa v súčasnosti "otupila" citlivosť na výdavky. Antigénové testovanie podľa Viskupiča stálo takmer 500 miliónov eur, na pandemické PN a OČR sa pritom dalo v roku 2021 menej ako 160 miliónov eur. "Nemíňali sme financie efektívne na pomoc postihnutým sektorom a segmentom ekonomiky," pripustil Viskupič.
Diskutovať podľa neho treba nielen o položkách, ktoré sú v návrhu obsiahnuté, ale aj o tých, ktoré tam chýbajú. Spomenul napríklad, že chýba pohľad na príjmovú stránku rozpočtu. Návrh úpravy rozpočtu podľa neho nezahŕňa množstvo dobrých trendov. "Celé daňové príjmy je potrebné opraviť a dobrou správou je, že ich dokážeme zvýšiť," dodal.
Poslankyňa OĽANO Lucia Drábiková reagovala s tým, že sa nedá zároveň šetriť aj pomáhať. "Ty by si aj šetril, aj zároveň pomáhal, aj zároveň robil reformy, to sa nedá. Tu treba robiť komplexné reformy takmer v každom rezorte," adresovala Viskupičovi s tým, že zvýšenie deficitu sa dotklo aj okolitých krajín. Poslanec Peter Pollák (OĽANO) si myslí, že aj keby suma zvýšenia bola taká, ako si predstavuje SaS, bolo by zle, lebo to nepredložili oni.
"Ideme gréckou cestou, po nás potopa," tvrdí poslanec Smeru-SD Ladislav Kamenický. Poukázal na to, že rastú aj necovidové výdavky. "Teraz by mala SaS použiť veto, teda keď tak veľmi bojujete, aby sme mali zdravé verejné financie. Verejné financie sú v rozvrate," zdôraznil.
Tempo zadlžovania, ktoré by vyplynulo z novely zákona, je aj podľa nezaradeného poslanca Petra Pellegriniho enormné. Podľa neho sa to rovnako už podobá Grécku. Poznamenal, že zvýšenie dlhu na 64 % HDP je vážne ohrozenie trvalej udržateľnosti verejných financií. "Nevidíme, kde skončili tie peniaze. Slovensko má jednu z najnižších pomocí pre svoju ekonomiku," dodal Pellegrini.
