(Zdroj: Nový Čas)
BRATISLAVA - S úsmevom na tvári a so zdvihnutými rukami odišiel z nemocnice. Trnavčan Patrik (12), ktorého na ulici pred desiatimi dňami brutálne zmlátil Marcel (18), sa zo zranení na hlave rýchlo zotavuje. Hoci do školy ešte chodiť nemôže, už sa teší na kamarátov a spolužiakov.
Po Patrika si včera dopoludnia do Detskej fakultnej nemocnice na Kramároch prišla jeho mama Erika (40). „Som rada, že po desiatich dňoch od nešťastnej bitky ide Patrik domov. O niekoľko týždňov ho čaká kontrola zdravotného stavu, dovtedy sa bude liečiť doma. Dúfam, že v škole si opraví známky. Hlúpy nie je, len sa mu nechce veľmi učiť,“ povedala mama.
Patrika zbil 6. februára na trnavskej ulici učeň Marcel (18) v čase, keď obaja išli do školy. Po obvinení sudca Marcela posadil do vyšetrovacej väzby.
Patrik z Trnavy pre Nový Čas rozprával, ako sa cíti pri odchode z nemocnice a či si pamätá na okolnosti, ktoré predchádzali tomu, ako bol zbitý.
Hlavu ti oholili, pod očami máš modriny. Ako sa cítiš?
- Nič ma nebolí, ani hlava. Dohola mám hlavu ostrihanú prvý raz. Vlasy dorastú, modriny pod očami sa stratia.
Pamätáš si na bitku zo 6. februára?
- Nie. Spomínam si na odovzdávanie polročných vysvedčení koncom januára. Prebral som sa až v nemocnici na ARO. To, že ma zbili, mi povedala mama. Hovorila mi, že som sa tomu chlapcovi vraj posmieval. Ale ja ho nepoznám!
Aké bolo vysvedčenie?
- Prepadol som na polroka z nemčiny a fyziky. Učenie ma veľmi nebaví. Viac ma baví hrať sa pred televízorom s playstation futbal, hokej a zabíjačky. Ale tie päťky si chcem opraviť.
Po dievčatách už pozeráš?
- Ešte veľmi nie, ale mám kamarátku Vierku (11). Napísala mi aj do nemocnice, aby som sa uzdravil čo najskôr, a prišiel do školy, kde na mňa čakajú.
Patrika zbil 6. februára na trnavskej ulici učeň Marcel (18) v čase, keď obaja išli do školy. Po obvinení sudca Marcela posadil do vyšetrovacej väzby.
Patrik z Trnavy pre Nový Čas rozprával, ako sa cíti pri odchode z nemocnice a či si pamätá na okolnosti, ktoré predchádzali tomu, ako bol zbitý.
Hlavu ti oholili, pod očami máš modriny. Ako sa cítiš?
- Nič ma nebolí, ani hlava. Dohola mám hlavu ostrihanú prvý raz. Vlasy dorastú, modriny pod očami sa stratia.
Pamätáš si na bitku zo 6. februára?
- Nie. Spomínam si na odovzdávanie polročných vysvedčení koncom januára. Prebral som sa až v nemocnici na ARO. To, že ma zbili, mi povedala mama. Hovorila mi, že som sa tomu chlapcovi vraj posmieval. Ale ja ho nepoznám!
Aké bolo vysvedčenie?
- Prepadol som na polroka z nemčiny a fyziky. Učenie ma veľmi nebaví. Viac ma baví hrať sa pred televízorom s playstation futbal, hokej a zabíjačky. Ale tie päťky si chcem opraviť.
Po dievčatách už pozeráš?
- Ešte veľmi nie, ale mám kamarátku Vierku (11). Napísala mi aj do nemocnice, aby som sa uzdravil čo najskôr, a prišiel do školy, kde na mňa čakajú.
