BRATISLAVA - Na ministerku kultúry Natáliu Milanovú sa valí problém za problémom. Po petícii za jej odstúpenie, ale aj otvorenom liste nespokojných príslušníkov kultúrnej obce, nad ňou visí ďalší Damoklov meč. Podľa odporcov nielen zlyhala, ukázala svoju nekompetentnosť, ale aj nekompetentnosť celej vlády.
Bombu, ktorá ukázala aktuálnej vláde a ministerke kultúry Natálii Milanovej (OĽaNO) vztýčený prostredník, odpálil minister kultúry Českej republiky Lubomír Zaorálek. Na sociálnej sieti zverejnil, že z Plánu obnovy Česi pre kultúru dostanú 8 miliárd českých korún.
"Považujem za prelomový krok, že sa nám z balíka európskych peňazí oproti pôvodne navrhnutej 1 miliarde korún podarilo presadiť miliárd 8. Dnes sme na vláde odhlasovali návrh Národného plánu obnovy (ďalej NPO) pre rokovania s Európskou komisiou," napísal český minister s tým, že financie investujú nielen do obnovy budov, ale aj kreatívnych centier, ktoré by sa mali budovať po celej republike. "Predovšetkým by som bol rád, keby sa nám prostredníctvom peňazí z NPO podarilo, aby kultúra už nebola vnímaná ako oblasť nízkych miezd, ale naopak dôležitá súčasť českej ekonomiky," napísal Zaorálek.
Pre premiéra Hegera sú kultúrou knižnice
Naša vláda pritom opakovane tvrdila, že čerpať financie pre kultúru Plán obnovy neumožňuje. Premiér Heger v rozhovore pre Topky argumentoval, že kultúra v Pláne obnovy je. "Po prvé si musíme povedať, že sú tam aj investície práve do knižníc z hľadiska škôl. Budú to nové, moderné, pekné knižnice, lebo ak ste spojili kultúru so vzdelávaním, tak to je práve to miesto, kde to súvisí," argumentoval premiér Heger (OĽaNO). "Treba povedať aj to, že z Plánu obnovy neviete financovať pravidelné výdavky. To bolo zakázané. Mohli tam ísť len investície," uviedol exkluzívne v rozhovore pre Topky.
„Ministerka ja najslabšia spomedzi slabých,“ zdôraznil Miro Kollár (Spolu)
„Ešte minulý rok som inicioval prijatie uznesenia na 2 % z Plánu obnovy na kultúru. Vtedy toto uznesenie odhlasovali všetci členovia parlamentného výboru pre kultúru a médiá. Naše odporúčanie nenašlo pochopenie u pani ministerky. Podľa mojich informácií sa pani ministerka veľmi o zem nehádzala, čo sa týkalo financií z Plánu obnovy a tvrdila, že to bude financovať z iných zdrojov,“ vyjadril sa pre Topky nezaradení poslanec a člen výboru pre kultúru a médiá Miroslav Kollár (Spolu). „Z hľadiska toho akým spôsobom a s akým nasadením ministerka Milanová bojuje za záujmy rezortu, ktorý zastupuje, ju považujem za najslabšiu ministerku v tejto vláde. Čo sa týka konkurencie v rámci kompetentnosti aktuálnej vlády, tak tá nie je vysoká,“ uzavrel pre Topky na margo otázky, či by ministerka kultúry mala odstúpiť.
"Milanová zlyhala," reaguje Hlas-SD
Stanovisko k situácii poskytla aj strana Hlas-SD, ktorá vyzýva Natáliu Milanovú, aby začala aktívne pristupovať ku záchrane slovenskej kultúry, ktorá pod jej vedením chátra a nachádza sa v existenčnej kríze. "Milanová zlyhala pri koncipovaní slovenského Plánu obnovy, keď do jeho návrhu nepresadila 2 percentá z celkovej sumy 6 miliárd eur. Jej pasivita a nečinnosť je v ostrom kontraste s českou vládou, ktorá na svojom zasadnutí na záchranu českej kultúry z pôvodne navrhovanej sumy 1 mld českých korún zvýšila pomoc v rámci českého Plánu obnovy na 8 miliárd českých korún," uviedla za stranu Hlas-SD hovorkyňa Patrícia Medveď Macíková.
V stanovisku strana zároveň zdôraznila, že česká vláda má ambíciu z týchto peňazí nielen rekonštruovať budovy a vytvárať kreatívne centrá, ale chce z kultúry urobiť oblasť, kde sa dá na základe aktivít dôstojne zvyšovať kvalita života. "Poslankyňa za HLAS – sociálna demokracia a bývalá ministerka kultúry Ľubica Laššáková, viackrát vyzvala Milanovú na rezignáciu, pretože jej nekompetentnosť a pasivita doslova škodia ľuďom pracujúcim v slovenskej kultúre. Napriek tomu, že HLAS – sociálna demokracia navrhoval vo svojom Pláne obnovy vyčleniť na záchranu slovenskej kultúry 200 miliónov eur, predseda vlády Eduard Heger odmietol diskusiu na túto tému. HLAS – sociálna demokracia je presvedčený, že česká vláda svojím rozhodnutím navýšiť pomoc pre kultúru vystavila slovenskej vláde známku nekultúrnosti a necitlivosti k vlastnému kultúrnemu dedičstvu," uzavreli v stanovisku pre médiá.
"Samé výhovorky," zdôraznila Zora Jaurová (PS)
Na skutočnosť, že vláda kultúru v rámci Plánu obnovy odignorovala upozorňovala aj Zora Jaurová (Progresívne Slovensko). Vyvracia však aj tvrdenia o tom, že by sa do Plánu obnovy nedala kultúra a kreatívny priemysel začleniť. "To, že na vine nie je Brusel, ale naša vláda, potvrdila aj šéfka slovenského Plánu obnovy, ktorá jasne povedala, že kultúru sme v Pláne obnovy mať mohli a že jej absencia je výsostne politickým rozhodnutím," poznamenala pre Topky s tým, že nie je pravda ani to, že by projekty v oblasti kultúry nepomáhali plneniu základných kritérií, ktorými boli boj s klimatickými zmenami a digitálna transformácia.
"Stav kultúrnej infraštruktúry, či potreba radikálnej zmeny distribučných modelov kultúrnych produktov a prechod kultúrneho sektora do digitálneho veku patria k tým najpotrebnejším reformám a investíciám v tomto sektore. Ak by sa autori Plánu obnovy zbavili pomýlenej optiky, ktorá vníma kultúru len ako akýsi zákusok po nedeľnom obede, či nepotrebný luxus, možno by zistili, že práve táto oblasť im mohla pomôcť nielen naplniť kritériá Európskej komisie, ale aj priniesť vysokú hodnotu za peniaze, čo sa týka obnovy ekonomiky a kvality života," pokračovala Jaurová a dodal, že bude zaujímavé sledovať ďalšie kroky vlády.
"Po kritike, ktorá sa na ňu za takýto postup zniesla a po výzvach kultúrnej obce dostávame opakovane odpoveď, že na kultúru budú iné verejné zdroje ako tie z Plánu obnovy. Inými zdrojmi môže byť buď štátny rozpočet alebo európske štrukturálne fondy. Keď som však na rozporovom konaní k Plánu obnovy položila premiérovi otázku o koľko sa teda navýši rozpočet pre kultúru zo štátneho rozpočtu, aké programy a v akej výške sa budú v tejto oblasti financovať zo štrukturálnych fondov, nedostala som bohužiaľ žiadnu odpoveď," uzavrela svoje vyjadrenie pre Topky.
Milanovej rezort avizuje veľké plány a knižnice
Hovorkyňa ministerstva kultúry Zuzana Viciaňová v stanovisku pre Topky uviedla, že ministerstvo kultúry je súčasťou plánu obnovy.
"V aktuálne zverejnenom návrhu sa nachádza v komponente „Obnova budov", kde súčasťou investície obnovy verejných historických a pamiatkovo chránených budov v navrhovanej výške okolo 200 mil. eur je aj reforma starostlivosti o pamiatkový fond, vo výške 6,5 mil. eur. V rámci komponentu „Vzdelávanie pre 21. storočie“ sa počíta s investíciou do dobudovania školskej infraštruktúry, kde pre vybudovanie školských knižníc je určená suma okolo 16 mil. eur," poznamenala s tým, že po nástupe nového vedenia sme na Ministerstve kultúry SR začali pracovať na reformných plánoch pre udržateľný rozvoj kultúry a kreatívneho priemyslu.
"Plán obnovy je nepochybne výzvou pre každý rezort, aj my sme preto proaktívne pripravovali podklady k reformám, ktoré by mohli byť jeho súčasťou v diskusiách naprieč ministerstvami," konkretizovala v odpovedi. Výsledkom sa podľa rezortu stal materiál v celkovej plánovanej hodnote 246,5 mil. eur., ktorý má byť kompasom pre najbližšie roky bez ohľadu na to, z akých zdrojov bude financovaný.
Reformné zámery:
- Reforma nástrojov na podporu kultúrneho a kreatívneho priemyslu
- Reforma štruktúry a kvality knižničnej siete
- Reforma starostlivosti o zbierkové fondy pamäťových inštitúcií
- Reforma starostlivosti o pamiatkový fond
- Reforma plurality a dôveryhodnosti médií
"Plán reforiem za kultúru sa budeme snažiť pretvárať postupne na skutočnosť, či už to bude REACT-EU alebo pomocou iných finančných nástrojov, napríklad cez klasické eurofondy alebo priamo zo štátneho rozpočtu, na čom je jednoznačná dohoda s ministerstvom financií," uzavrela Viciaňová v mene ministerstva kultúry.
