Opozícia dnes potvrdila, že koalícia musí vyhovieť ich návrhom, ak chce získať aj potrebné opozičné hlasy pre Lisabonskú zmluvu. (Zdroj: TASR)
BRATISLAVA - Parlament dnes posunul na ďalšie rokovanie sporný návrh tlačového zákona, ktorý môže podľa kritikov ohroziť slobodu médií. Vládny návrh zákona vzbudil širšiu pozornosť po tom, ako opozícia na protest proti predlohe blokovala v parlamente schválenie Lisabonskej zmluvy, ktorá by mala priniesť viaceré zmeny vo fungovaní Európskej únie.
Vládna koalícia už pripustila, že v ďalšom rokovaní návrh zákona upraví aj s ohľadom na výhrady Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Opozícia dnes potvrdila, že koalícia musí vyhovieť ich návrhom, ak chce získať aj potrebné opozičné hlasy pre Lisabonskú zmluvu.
Za posunutie návrhu do druhého čítania hlasovalo 81 poslancov vládnej koalície, proti bolo 59 opozičných poslancov. Pred hlasovaním opozícia neuspela s návrhom, aby sa o predlohe ďalej nerokovalo, prípadne bola vrátená na dopracovanie. Druhé čítanie o predlohe sa očakáva na nasledujúcej schôdzi Národnej rady na prelome marca a apríla.
Nový návrh tlačového zákona kritizovali okrem opozície aj zahraničné novinárske inštitúcie, ako aj predstaviteľ OBSE pre slobodu médií Miklós Haraszti. Ten najmä požaduje, aby zo zákona vypadli ustanovenia o možnosti pokutovania novín zo strany ministerstva kultúry, alebo viaceré práva na opravu článkov pre dotknuté osoby. Ministerstvo minulý týždeň pripustilo, že návrh podľa týchto pripomienok upraví.
Práve zmenami v tlačovom zákone opozícia podmieňovala podporu Lisabonskej zmluve, dokument otvorene odmietlo iba KDH. Koalícii chýba k potrebnej trojpätinovej ústavnej väčšine na schválenie zmluvy najmenej päť hlasov opozície.
Zástupcovia opozičných strán dnes potvrdili, že budú spoločne presadzovať úpravu niekoľkých častí návrhu tlačového zákona, ktoré sú v súčasnej podobe podľa nich nedemokratické. Ak sa tieto požiadavky nedostanú do predlohy, podľa podpredsedníčky strany SDKÚ-DS Ivety Radičovej to ohrozí hlasovanie opozičných strán za prijatie Lisabonskej zmluvy.
Návrhu vyčítala opozícia napríklad zámer zaviesť právo na odpoveď osobám dotknutých článkami aj vtedy, ak budú články pravdivé. "Takéto právo môže byť aplikovateľné len za okolností, keď budú veľmi jasne definované kritériá a stanoviská, čo je nepravdivá informácia," povedala novinárom Radičová. Za zásah do slobody slova považuje opozícia aj ustanovenie, podľa ktorého v tlači nesmú byť uverejnené informácie, ktorými sa podnecuje nenávisť na základe napríklad aj politického zmýšľania. Inak vydavateľom hrozí pokuta od ministerstva kultúry. "Sankcie musia byť vykonávané len a len a jednoznačne súdmi," tvrdila Radičová. Poslanci takisto požadujú, aby ochrana zdroja informácií nebola pre médiá povinnosťou, ale iba právom.
"Tieto tri body sú základné požiadavky na to, aby tlačový zákon spĺňal a mal charakter demokratického tlačového zákona, ktorý umožňuje slobodu slova a prejavu," poznamenala Radičová.
Za posunutie návrhu do druhého čítania hlasovalo 81 poslancov vládnej koalície, proti bolo 59 opozičných poslancov. Pred hlasovaním opozícia neuspela s návrhom, aby sa o predlohe ďalej nerokovalo, prípadne bola vrátená na dopracovanie. Druhé čítanie o predlohe sa očakáva na nasledujúcej schôdzi Národnej rady na prelome marca a apríla.
Nový návrh tlačového zákona kritizovali okrem opozície aj zahraničné novinárske inštitúcie, ako aj predstaviteľ OBSE pre slobodu médií Miklós Haraszti. Ten najmä požaduje, aby zo zákona vypadli ustanovenia o možnosti pokutovania novín zo strany ministerstva kultúry, alebo viaceré práva na opravu článkov pre dotknuté osoby. Ministerstvo minulý týždeň pripustilo, že návrh podľa týchto pripomienok upraví.
Práve zmenami v tlačovom zákone opozícia podmieňovala podporu Lisabonskej zmluve, dokument otvorene odmietlo iba KDH. Koalícii chýba k potrebnej trojpätinovej ústavnej väčšine na schválenie zmluvy najmenej päť hlasov opozície.
Zástupcovia opozičných strán dnes potvrdili, že budú spoločne presadzovať úpravu niekoľkých častí návrhu tlačového zákona, ktoré sú v súčasnej podobe podľa nich nedemokratické. Ak sa tieto požiadavky nedostanú do predlohy, podľa podpredsedníčky strany SDKÚ-DS Ivety Radičovej to ohrozí hlasovanie opozičných strán za prijatie Lisabonskej zmluvy.
Návrhu vyčítala opozícia napríklad zámer zaviesť právo na odpoveď osobám dotknutých článkami aj vtedy, ak budú články pravdivé. "Takéto právo môže byť aplikovateľné len za okolností, keď budú veľmi jasne definované kritériá a stanoviská, čo je nepravdivá informácia," povedala novinárom Radičová. Za zásah do slobody slova považuje opozícia aj ustanovenie, podľa ktorého v tlači nesmú byť uverejnené informácie, ktorými sa podnecuje nenávisť na základe napríklad aj politického zmýšľania. Inak vydavateľom hrozí pokuta od ministerstva kultúry. "Sankcie musia byť vykonávané len a len a jednoznačne súdmi," tvrdila Radičová. Poslanci takisto požadujú, aby ochrana zdroja informácií nebola pre médiá povinnosťou, ale iba právom.
"Tieto tri body sú základné požiadavky na to, aby tlačový zákon spĺňal a mal charakter demokratického tlačového zákona, ktorý umožňuje slobodu slova a prejavu," poznamenala Radičová.
