KOŠICE – Na Ústavný súd (ÚS) SR prišlo od minulého roku celkom 80 podaní týkajúcich sa opatrení prijatých v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19. Nevybavených aktuálne ostáva 18 z nich. Informoval o tom vo štvrtok ÚS.
"Pokiaľ ide o individuálne sťažnosti, prvá prišla 8. mája 2020 a vlastne nám chodia až doteraz. Ostatná napadla 20. apríla 2021," uviedla pre novinárov sudkyňa ÚS Jana Baricová. Dodala, že väčšina sťažností, ktoré ÚS vybavil odmietnutím, podal jeden právny zástupca.
Mnohé zo sťažností sa týkali povinnej štátnej karantény, ktorú vlani stanovil Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR pre ľudí prichádzajúcich zo zahraničia. V súvislosti s odmietnutím takýchto sťažností ÚS uviedol, že napadnuté opatrenie je správny akt vydaný orgánom verejnej správy pri plnení jeho úloh preskúmateľný správnym súdom v rámci konania o správnej žalobe. Sťažovatelia tak nevyčerpali všetky účinné právne prostriedky na ochranu ich základných práv a slobôd, keď sa obrátili priamo na ÚS.
"My sme povedali, že v takomto konaní o ústavných sťažnostiach sa nemôže preskúmavať opatrenie Úradu verejného zdravotníctva, že je to takzvaný hybridný správny akt a že najskôr mal ísť na správny súd. Tým sme zabezpečili väčší rozsah práv tých osôb, pretože v prípade, že by išli na správny súd, a ten by nejakým spôsobom rozhodol, ešte vždy majú možnosť ísť na Ústavný súd," uviedol predseda ÚS Ivan Fiačan.
Zákon o ochrane verejného zdravia
Na rozhodnutie ÚS čakajú ďalej tri podania k zákonu o ochrane verejného zdravia. Prezidentka SR Zuzana Čaputová ešte vlani napadla na ÚS ustanovenie vylučujúce právo na náhradu škody z dôvodu vykonávania opatrení podľa zákona. ÚS v novembri účinnosť tohto ustanovenia pozastavil. Verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová napadla ustanovenia v súvislosti s povinnou štátnou karanténou a uhrádzaním nákladov s ňou spojených. ÚS v stredu (28. 4.) prijal jej návrh na ďalšie konanie.
Súd by mal pritom posúdiť aj ústavnosť časti zákona, ktorá oprávnila ÚVZ vydávať vyhlášky ako všeobecne záväzné právne predpisy. Na ÚS sa v tomto smere obrátil generálny prokurátor SR Maroš Žilinka. "Toto má Ústavný stôl na stole a bude posudzovať súladnosť s ústavou, prípadne s ústavným zákonom alebo medzinárodnými zmluvami," uviedol Fiačan.
Predseda ÚS okrem iného poukázal na neúmerný nárast počtu rôznych podaní v uplynulých rokoch, ktoré prichádzajú na ÚS a ktoré často ani nesúvisia s ústavným súdnictvom. Privítal tiež zriadenie Najvyššieho správneho súdu (NSS). Ambíciou Fiačana, ktorý je na čele ÚS od apríla 2019, je podľa jeho slov ďalšie budovanie moderného a otvoreného ústavného súdu, ktorý bude kvalitne rozhodovať vo veciach, na ktoré bol zriadený, ako aj otvorene komunikovať.
