BRATISLAVA - Slovensko ešte stále nemá možnosť voľného výberu vakcíny v prípade vekových kategórií, pričom niektoré ešte stále nie sú ani otvorené a pozvané na očkovanie. Napriek tomu sa ministerstvo zdravotníctva pohráva s myšlienkou, že by možnosť výberu sprístupnila, no nato musíme mať dosť vakcín. Teraz si ale predstavte, že by tento prípad nastal. Aká vakcína by vám bola najbližšia?
Pri príležitosti tejto hypotetickej otázky sme vytvorili anketu, kde môžete vy, naši čitatelia, prejaviť svoj názor o tom, ktorú vakcínu by ste si vybrali.
{{ poll.title }}
{{ poll.title }}
{{ poll.thanks }}
{{ poll.title }}
{{ profiles[profileEvalueated.index].name }}
Zhoda: {{ profileEvalueated.weightPercentage }}%
Vakcíny sa líšia
Nejde pritom o identické vakcíny, aspoň nie, čo sa technológie ich vývoja týka. Ak sa totiž rozprávame o vakcínach Pfizer/BioNTech a Moderne, ide o RNA/mRNA vakcíny. Tieto druhy vakcín sú podľa Národného portálu zdravia (NPZ) založené na použití genetickej informácie priamo z vírusu, ktorá je vložená do tukového obalu, vďaka čomu sa RNA dostane jednoduchšie do buniek.
"Zároveň, ak by sme nepoužili obal, naše telo by vírusovú informáciu automaticky mohlo zničiť ako narušiteľa a samotná vakcína by nesplnila svoju funkciu. Po očkovaní sa teda do tela nedostane celý vírus, ale iba jedna konkrétna vírusová bielkovina. RNA sa v cytoplazme bunky následne prepisuje do bielkoviny, ktorá sa buď produkuje na povrchu tej bunky, alebo ide priamo von. Tým sa vystaví imunitnému systému, ktorý si vytvorí svoju reakciu – protilátkovú odpoveď. Vírusová informácia vôbec nepríde do kontaktu s našou DNA, ktorá sa nachádza v jadre bunky. Po použití naša bunka RNA zničí," píše portál NPZ.
Je to teda istý návod, pomocou ktorého si náš organizmus dokáže vytvoriť jednu časť vírusu. Ak by bolo niekedy telo vystavené skutočnému vírusu, imunitný systém ho rozpozná a bude sa proti nemu brániť. Takto by nemalo dôjsť k infekcii.
Ak sa rozprávame o vektorových vakcínach, ktoré sú aj na Slovensku (Sputnik V, AstraZeneca, Johnson & Johnson), ide o vakcíny, ktoré obsahujú bezpečný vírus. Ten nespôsobuje ochorenie
"Vakcínu tvorí modifikovaný adenovírus, ktorý obsahuje gén na tvorbu spike proteínu. Samotný adenovírus sa nemôže množiť ani spôsobiť ochorenie. Po očkovaní sa gén na tvorbu spike proteínu dostane do buniek ľudského tela a ľudský organizmus si po očkovaní spike proteín sám vytvorí. Ľudský imunitný systém rozpozná tento proteín ako cudzí a spustí obrannú reakciu – začne tvoriť protilátky a T-bunky. Ak sa následne ľudský organizmus stretne s koronavírusom jeho imunitný systém ho rozpozná a dokáže voči nemu bojovať: protilátky a T-bunky vírus zabijú, zabránia jeho vstupu do ľudských buniek a zničia infikované bunky, a tak ochránia organizmus pred rozvojom ochorenia COVID-19. Spike proteín je pritom len malou časťou vírusu a nie je schopný vyvolať infekciu COVID-19," píše NPZ.
Lengvarský otvorenie najnižšej vekovej skupiny aj slobodný výber vakcín pripúšťa
V súčasnosti sa ľudia na Slovensku registrujú do tzv. čakárne, ktorá sa v rámci vakcín delí na vekové kategórie, pričom pre tých mladších je určená vakcína AstraZeneca, tým nad 60 rokov už aplikujú Pfizer/BioNTech. Najnižšie veková kategória nad 18 rokov ešte stále nebola otvorená. Jej otvoreniu a dokonca aj slobodnému výberu vakcíny sa však minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský nebráni.
Otvoreniu čakárne v týchto dňoch pre všetky vekové kategórie sa však bráni kvôli obave, či systém Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) takýto nápor zvládne. "Musím byť definitívne presvedčený, že to bude fungovať,“ povedal generál Lengvarský. Zároveň však potvrdil, že systém NCZI už je pripravený aj na registráciu na očkovanie Sputnikom V, ktorý je stále neregistrovaný v európskej agentúre EMA. Zatiaľ je však jeho spustenie otázne.
