BRATISLAVA - Pandémia stále trvá, napätie vo vláde, zdá sa, len tak neskončí. Postaral sa o to predovšetkým expremiér a aktuálny minister financií Igor Matovič (OĽaNO), ktorého dôveryhodnosť v najnovšom prieskume agentúry Focus poriadne klesla. Klesli však aj ďalší politici a tiež prezidentka Zuzana Čaputová, no zdá sa, že vyťazili predsedovia strán Robert Fico a Boris Kollár. Prečo je to tak a čo k tomu prispelo? Na tieto a ďalšie otázky odpovedali politológovia Michal Cirner a Radoslav Štefančík.
Prieskum agentúry Focus o dôveryhodnosti politikov pre TV Markíza bol prezentovaný v nedeľu počas diskusnej relácie Na telo. Z neho je zjavné, že predseda OĽaNO prišiel o podstatnú časť dôveryhodnosti respondentov a klesla tiež hlava štátu Zuzana Čaputová, aj keď nie až tak intenzívne.
Najnovší PRIESKUM dôveryhodnosti: Prvá je Čaputová, Matovič totálne pohorel! Klesol na úroveň Kotlebu
Dôveru na druhej strane získali po tomto turbulentnom období len predseda Smeru-SD Robert Fico a Sme rodina Boris Kollár. Prieskum sa realizoval na konci obdobia, kedy sa ukončila vládna kríza bola vymenovaná nová vláda Eduarda Hegera (1. apríl 2021). Jeho čísla teda možno brať ako akýsi sumár voličov a vysvedčenie po vládnej kríze.
V rýchlosti si pripomeňme výsledky nedeľného prieskumu Focusu:
- Vidíme, že expremiér Igor Matovič sa v prieskume prepadol takmer na samé dno k Marianovi Kotlebovi. Vedeli by ste zanalyzovať, čo všetko k tomu viedlo?
(C - Cirner) Neschopnosť viesť vládu, zlá komunikačná stratégia, chybné politické rozhodnutia, agresívny štýl komunikácie, osobnostné vlastnosti smerujúce k vyvolávaniu konfliktov, absencia sebareflexie. Pán Matovič bol vždy neriadenou strelou. Kým v opozícii s tým mohol bodovať, vo vláde byť neriadenou strelou a "freestylerom" je neprípustné. Najväčšou chybou pána Matoviča je tak to, že vôbec nezmenil svoj prístup. Dobrý politik vie, že isté veci si môže dovoliť v opozícii, ale vo vláde už nie.
(Š - Štefančík) Tých faktorov je samozrejme viac. Prvá skupina súvisí s pandémiou ochorenia COVID-19. Vláda riešila problém spojené s pandémiou napriek veľkej nevôli obyvateľstva. Zatiaľ čo pri prvej vlne sme ešte vedeli dodržiavať pravidlá, pri druhej sme už mali problém. Mnoho frustrovaných ľudí vidí ako dôvod svojich problémov práve vo vláde. Je to pochopiteľné a Matovič v tom nie je sám. Lenže druhá skupina faktorov súvisela s ním priamo. Matovič ukázal, že nie je schopný riadiť koaličnú vládu. Možno je dobrý do cirkusu, rád sa predvádza, robí si vtipy, šíri konšpirácie, ale toto predsa nie je úloha tretieho najvyššieho ústavného činiteľa. Myslím si, že práve táto druhá skupina faktorov je v náraste jeho nedôvery dôležitejšia, ako tá prvá. Šéfovia európskych vlád totiž neklesli na také dno, ako práve náš bývalý predseda vlády.
- Z prieskumu je tiež evidentné, že z vládnej krízy očividne vyťažili len predsedovia Smeru a Sme rodina. Čo je za tým?
(C) Predseda strany Smer-SD sa otriasol zo všetkých prehier a pádov, hýri aktivitou, chytil druhý dych a je "dráčom". Motivujú ho aj problémy v koalícii a vidina predčasných volieb. Sme rodina a Boris Kollár sa tvárili, že sa ich vládna kríza ani netýka, snažili sa prezentovať ako "mierotvorcovia" a hlas rozumu, čo volič evidentne ocenil.
(Š) Predsedovia Smeru a Sme rodina sa predtým prepadali smerom nadol, takže teraz sa len odrazili od dna a posúvajú sa smerom nahor. Tento posun však môže byť dočasný a netreba za nimi hľadať nič špeciálne.
- Je súčasná opozícia pre väčšinu ľudu po tomto všetkom atraktívnejšia ako aktuálna vláda? Zvládla by podľa vás pandémiu lepšie?
(C) Ak vláda zlyháva, ak sa vládna koalícia háda a zaoberá sama sebou, je logické že budú stúpať preferencie politickej alternatíve v opozícii, aj tej mimoparlamentnej.
(Š) To je ťažké povedať. Ľudia by museli riešiť tie isté problémy, boli by rovnako frustrovaní a vinníkov by hľadali samozrejme vo vláde. Možno by boli dokonca naštvanejší, ak by ich aj počas pandémie niekto okrádal, tak ako sa to údajne malo robiť na Správe štátnych hmotných rezerv. V každom prípade by ale nepôsobili tak amatérsky, ako to často ukazujú niektorí súčasní ministri.
- O istú časť dôvery prišla po dlhej dobe aj prezidentka Zuzana Čaputová. Čo za tým podľa vás je? Súvisí to s jej ochotou vymenovania novej vlády a de facto, danie druhej šance vláde hnutia Igora Matoviča?
(C) Prezidentka Čaputová si podľa mňa pohnevala časť voličov OĽANO, keď vyzvala Igora Matoviča na odstúpenie z postu predsedu vlády, respektíve za jeho neustálu kritiku. Jej aktivistický prístup na hrane nadstraníckosti mohol popudiť aj konzervatívnejšie ladených voličov, ktorí neočakávajú od prezidenta tento typ aktivistického prístupu, teda zasahovania do vládnej politiky.
(Š) Možno za tým vidieť jej väčšie politické angažovanie. Popularita hlavy štátu väčšinou stúpa, keď sa drží od politiky bokom. Vtedy jej sympatie zvyknú prejavovať aj voliči z opačnej strany. Platí to nielen u Zuzany Čaputovej, ale to isté platilo aj u Andreja Kisku alebo Ivana Gašparoviča. Čo sa však týka Matoviča, je dobré, že ho vymenovala. Prezidentka sa totiž v parlamentnej demokracii má držať od vlády bokom a nechať riešenie problém na parlament. Bolo by to znásilnenie parlamentnej demokracie, keby prezidentka do funkcie ministra financií nevymenovala.
- Má OĽaNO šancu do volieb 2024 ešte zvrátiť súčasnú nedôveru ľudu voči vláde ako takej a hnutiu?
(C) Nie. OĽANO sa v najlepšom prípade vráti k svojim predchádzajúcim volebným výsledkom a v horšom prípade bude bojovať o zotrvanie v parlamente.
(Š) Ak by Igor Matovič úplne odišiel z politiky. Teda nielen z vlády, ale aj z politiky a nechal OĽaNO súčasnému predsedovi vlády. Musel by tak ale vzťah prístupu k tým niekoľkým miliónom, ktoré strana získala po voľbách. A preto si túto alternatívu neviem predstaviť.
