BRATISLAVA - Poslankyňa parlamentu za Sme rodina Petra Hajšelová podala do parlamentu novelu Trestného poriadku, ktorou sa upravuje maximálna dĺžka trvania kolúznej väzby, a to najviac na päť mesiacov. Navrhuje tiež skrátenie lehôt väzby a úpravu dôvodov väzby. Problematiku kolúznej väzby rieši v návrhu novely aj ministerstvo spravodlivosti. Návrh podali na medzirezortné pripomienkovanie v uplynulom týždni.
Hajšelová vo svojom návrhu ponecháva možnosť za určitých okolností rozhodnúť o ponechaní obvineného v kolúznej väzbe viac ako navrhovaných päť mesiacov. Väzba by sa dala predĺžiť vtedy, ak sa preukázalo, že obvinený pôsobil na svedkov, spoluobvinených alebo znalcov alebo inak maril objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie.
Pripravených je viacero zmien
V návrhu tiež poslankyňa navrhuje skrátiť základnú lehotu väzby zo sedem mesiacov na šesť mesiacov. "Návrh zákona má za cieľ väzobne stíhaným osobám, t. j. osobám, na ktoré sa hľadí pri zachovaní prezumpcie neviny ako na nevinné osoby, časovo sprísniť zásah do ich práv," ozrejmila. Skrátiť chce tiež lehoty väzby v prípravnom konaní. V prípade prečinu by sa lehota skrátila zo sedem na šesť mesiacov, v prípade zločinu z 19 na 12 mesiacov.
Ak je vedené trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin, lehota 25 mesiacov by sa znížila na 19 mesiacov. Hajšelová chce zároveň skrátiť celkové lehoty väzby v prípravnom konaní spolu s väzbou v konaní pred súdom. "Ak je vedené trestné stíhanie pre zločin, skracuje sa lehota 36 mesiacov na lehotu 24 mesiacov. Ak je vedené trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin, skracuje sa lehota 48 mesiacov na lehotu 36 mesiacov," píše sa v dôvodovej správe návrhu.
Odborníci návrh vítajú
Návrh rezortu spravodlivosti skrátiť základné trvanie kolúznej väzby na päť mesiacov v prípade dôvodnej obavy z kolúzneho správania obvineného je správny. Zhodli sa na tom rektorka Akadémie Policajného zboru v Bratislave Lucia Kurilovská a vysokoškolskí pedagógovia Tomáš Strémy i Adrián Jalč. "Pokiaľ absentuje reálne kolúzne správanie obvineného, orgánom činným v trestnom konaní musí postačovať skrátená lehota na vykonanie potrebných úkonov, kde teda existuje hrozba, že by ich obvinený mohol zmariť," zdôraznil vysokoškolský učiteľ z Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Tomáš Strémy.
Kurilovská tiež tento návrh víta, ale uvažovala by aj nad legislatívnou úpravou, ktorú majú v Českej republike. "Oni kolúznu väzbu dali na tri mesiace, ako základnú dĺžku trvania väzby. Päť mesiacov je určite kompromis oproti tomu, keď teraz máme sedem mesiacov základnú dĺžku trvania väzby," uviedla.
Krajný právny prostriedok
Strémy upozornil, že väzba je považovaná za krajný právny prostriedok (ultima ratio). "Toto platí o to viac pri kolúznej väzbe, v prípade ktorej ide o citeľnejší zásah do základných práv a slobôd ako v prípade iných väzobných dôvodov, keď obvinení majú prísnejšie regulované návštevy, telefonáty a aj korešpondenciu a nie je nezvyčajné, že obvineným nie je napríklad umožnená návšteva rodiny niekoľko mesiacov, a to napriek tomu, že tieto osoby nemajú s vecou nič spoločné," dodal.
"V podmienkach Slovenskej republiky pri kolúznej väzbe platia rovnaké pravidlá, pokiaľ ide o jej trvanie, ako pri iných typoch väzby, čo nie je v iných právnych úpravách také samozrejmé," upozornil Adrián Jalč z Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave. Doplnil, že popri prísnych podmienkach väzobného stíhania u nás trvajú trestné konania neúmerne dlho. "Zefektívnenie a skrátenie dĺžky trestného konania sa tak opäť stane, aj v kontexte skracovania väzobných lehôt, témou rokovaní a prípadných legislatívnych úprav, čo považujem za pozitívny vplyv tejto témy," zdôraznil.
Účinná by mohla byť o pár mesiacov
Návrhom legislatívy chce tiež upraviť dôvody väzby, argumentuje potrebou eliminovať nadužívanie väzby. Súd by mal podľa návrhu povinnosť najprv zvážiť využitie inštitútov nahrádzajúcich väzbu, pričom samotná väzba by prichádzala do úvahy iba v prípadoch, keď nie je možné ju nahradiť. Pri súčasnom posudzovaní podmienok väzby stačí podľa poslankyne preukázať, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, má znaky trestného činu. Jej návrh prináša spresnenie o preukázaní, že skutok naplnil všetky znaky trestného činu.
Poslankyňa sa pri návrhu odvoláva na právne úpravy v Českej republike i Rakúsku, ako aj na štatistiky Slovenskej advokátskej komory, ktoré hovoria, že trvanie väzby, ani kolúznej, sa "nemôže v demokratickej krajine podriaďovať nedostatočnosti vyšetrovacích kapacít štátu. Podľa štatistík MS SR počty väzobne stíhaných osôb u nás narastajú". V prípade schválenia by novela mohla byť účinná od 1. augusta.
Kolúznu rieši aj Kolíková
Kolúznu väzbu rieši aj ministerstvo spravodlivosti, ktoré už novelu trestného poriadku predložilo do medzirezortného pripomienkového konania. Materiál je podľa jeho slov možné pripomienkovať do 6. mája. Kľúčovú zmenu má predstavovať zavedenie päťmesačnej lehoty kolúznej väzby. Trvať však môže aj dlhšie.
"Cieľom návrhu je upraviť lehotu trvania tzv. kolúznej väzby a výslovne v zákone ustanoviť vyšší štandard náležitostí pre návrh na vzatie obvineného do väzby a rozhodnutia súdu o väzbe," priblížil Bubla s tým, že sa v ňom ponecháva možnosť súdu a v prípravnom konaní sudcu pre prípravné konanie na návrh prokurátora za určitých okolností rozhodnúť o ponechaní obvineného v kolúznej väzbe aj nad ustanovenú lehotu. Kolúzna väzba by mohla trvať dlhšie ako päť mesiacov, ak by bolo zistené, že sa obvinený kolúzne správal, či už sám alebo prostredníctvom iných osôb.
