BRATISLAVA - Zástupcovia rezortu zdravotníctva či členovia ústredného krízového štábu (ÚKŠ) sa vyhýbali zodpovednosti v súvislosti s pandemickou situáciou a rozhodnutia ponechávali na Úrade verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR. Skonštatoval to podpredseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR Ľubomír Andrassy v súvislosti s auditom, ktorý sa realizoval v druhej polovici minulého roka.
"Hygienici vo viacerých prípadoch suplovali iné štátne inštitúcie, a to aj bez jasných zákonných kompetencií," povedal Andrassy. Doplnil, že suplovali hlavne zástupcov rezortu zdravotníctva a rezortu vnútra, konkrétne tých, čo majú riadiť krízový manažment na úrovni okresných úradov. Kritickú pandemickú situáciu mali svojím aktívnym nasadením pomôcť zvládnuť hygienici, lekári a zástupcovia samospráv.
Pandémia spôsobená ochorením COVID-19 odhalila podľa NKÚ v systéme ochrany verejnosti pred infekčnými ochoreniami kompetenčné aj legislatívne nedostatky. Slovensko nemá k dispozícii funkčnú sieť registrov, existujúce informačné systémy neposkytujú dostatočné dáta pre komplexné analýzy. Táto negatívna skutočnosť sa prejavila hlavne v prvých týždňoch od vyhlásenia mimoriadnej situácie, keď analytici a odborníci pracovali v časovom sklze a s čiastkovými informáciami, poukázal NKÚ. Pozitívnu úlohu podľa kontrolórov zohrali zamestnanci úradov verejného zdravotníctva, ktorí reagovali v predstihu a prvé výstrahy vydali už v závere januára 2020.
Národná kontrolná autorita vo svojej správe určenej poslancom Národnej rady SR pripomína, že Slovensko mohlo byť na mimoriadnu situáciu pripravené lepšie, a to aj vďaka zmene legislatívy, ktorú ešte na jeseň 2019 predložil do parlamentu hlavný hygienik SR na základe skúsenosti regionálnych úradov verejného zdravotníctva pri riešení lokálnych epidémií spôsobených chrípkou, vírusovou hepatitídou A či salmonelózou. Poslanci novelu zákona o ochrane verejného zdravia neschválili.
