BRATISLAVA – Uplynulý marec sa zapísal do rekordov. Z hľadiska zrážok bol totiž až mimoriadne suchý a v niektorých oblastiach na juhu a juhozápade išlo o historicky druhý najsuchší marec. Vo svojej analýze to skonštatovali meteorológovia zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ).
VIDEO zachytáva aprílové sneženie v Trebišove
Šokujúca zmena prišla v noci: VIDEO Severné a východné Slovensko zasypal sneh, nečakaný návrat zimy
Prvé tri marcové dni sa podľa meteorológov nad našou oblasťou udržiavala tlaková výš. Tá následne v našej oblasti zoslabla. Do prvej polovice marca sa nad nami udržiavalo nevýrazné tlakové pole. Okolo 15. marca však cez našu oblasť smerom na juhovýchod prešiel studený front, za ktorým k nám od severu prúdil chladný vzduch.
Výraznejšia zmena prišla v dňoch 27. až 29. 3., kedy sa naše územie nachádzalo na severnom okraji rozsiahlej tlakovej výše a od západu k nám začal postupne prúdiť teplý vzduch. V posledných dňoch mesiaca sa nad našou oblasťou nachádzalo nevýrazné pole relatívne vyššieho tlaku.
Najteplejšie bolo v hlavnom meste, najchladnejšie na Orave
Pokiaľ ide o teplotu vzduchu, marec bol na väčšine územia Slovenska teplotne normálny, pričom však podľa SHMÚ výrazne prevažovali záporné odchýlky od normálu 1981 – 2010, vrátane vysokohorských polôh. „Odchýlka priemernej mesačnej teploty vzduchu od normálu 1981 – 2010 bola prevažne v intervale od -1,0 až 0,0 °C, väčšia záporná odchýlka bola len na Lomnickom štíte (-1,2 °C), naopak s kladnou odchýlkou skončil mesiac na meteorologických staniciach Bratislava-Koliba (+0,5 °C), Bratislava-letisko (+0,3 °C), Banská Štiavnica (+0,2 °C), Poprad (+0,3 °C), Tisinec (+0,1 °C) a Medzilaborce (+0,2 °C). Na meteorologických staniciach Hurbanovo a Košice (letisko) bol mesačný priemer na úrovni normálu (odchýlka 0,0 °C),“ konkretizovali meteorológovia.
Podľa ich slov priemerná mesačná teplota vzduchu v marci dosiahla na juhu západného, stredného a východného Slovenska väčšinou hodnoty od 4,0 do 6,0 °C. „Výrazne chladnejšie boli len niektoré vyššie položené kotliny stredného a východného Slovenska, resp. vysokohorské polohy, kde mesačný priemer teploty vzduchu bol ešte v intervale záporných teplôt vzduchu (Oravská Lesná -1,3 °C, Telgárt -0,5 °C, Chopok -7,2 °C a Lomnický štít -10,4 °C),“ podotkli s tým, že najvyššiu hodnotu mesačnej priemernej teploty vzduchu zaznamenali na stanici Bratislava-letisko (5,9 °C) a najnižšiu (mimo vysokohorských polôh) na stanici v Oravskej Lesnej (-1,3 °C).
Na Lomničáku namerali 20 stupňov pod nulou
V poslednej marcovej dekáde dosahovali hodnoty maximálnej dennej teploty vzduchu až takmer 25 °C. Meteorológovia však v priebehu mesiaca zaznamenali aj dve pomerne výrazne vlny mrazov. „Absolútne maximum teploty vzduchu sme v priebehu marca zaznamenali v Skalici, kde dňa 31. 3. vystúpila teplota vzduchu až na 24,9 °C, naopak absolútne teplotné minimum bolo, mimo horských polôh, namerané v Oravskej Polhore, a to -18,4°C (dňa 21. 3.). Na meteorologickej stanici na Lomnickom štíte bola zaznamenaná najnižšia teplota vzduchu dňa 6. 3., a to -20,0 °C,“ uviedli odborníci.
Na juhozápade šlo o historicky druhý najsuchší marec
Marec bol z hľadiska celkového mesačného úhrnu zrážok výrazne suchší ako dlhodobý priemer, pričom skončil prevažne ako silne až mimoriadne podnormálny (veľmi až mimoriadne suchý), zhrnuli meteorológovia. „Na veľkej časti Podunajskej nížiny, a miestami aj na juhu východného Slovenska, nespadlo za celý mesiac ani 10 mm zrážok. Napríklad, na meteorologickej stanici v Hurbanove dosiahol mesačný úhrn zrážok za marec len 2,4 mm, čo je historicky druhá najnižšia hodnota pre marec (menej tam bolo len v roku 2003, 0,9 mm) a predstavuje len 7,5 % normálu 1981 – 2010.“
Veľmi nízke hodnoty mesačného úhrnu zrážok zaznamenali aj v oblasti krajného juhozápadu Slovenska (Bratislava-Koliba 6,6 mm – druhá najnižšia hodnota pre marec aspoň od roku 1951, Bratislava-letisko 3,1 mm – rovnako ide o druhú najnižšiu hodnotu aspoň od roku 1951).
V regiónoch severozápadného, severného a miestami aj východného Slovenska dosiahol mesačný úhrn zrážok v absolútnom vyjadrení síce významne vyššie hodnoty ako na juhu Slovenska, no v porovnaní s normálom 1981 – 2010 išlo aj v tomto prípade o podnormálne hodnoty zrážok.
